Renesančno-barokový kaštieľ zo 17. stor. postavený na mieste pôvodného nížínného vodného gotického hradu z 13. stor., neskôr viackrát upravovaný, koncom 19.stor. prestavaný do podoby francúzskych barokových zámkov. Jeden z najväčších na východnom Slovensku, dnes Vlastivedné múzeum. V priľahlom zámku Múzeum ľudovej architektúry a bývania (skanzen), v ňom prenesené najtypickejšie objekty z horného Zemplína, dominantnou je je unikantný drevený kostolík z Novej Sedlice z r.1754 so vzácnym oltárom a ikonostasom. Kostol barokovo-klasicistický z r. 1767, kostol na Kalvárii neoklasicistický z r. 1891, kostol neogotický z konca 19.stor. Kultúrno-spoločenské zariadenia, ubytovacie a stravovacie možnosti, prímestká rekreačná zóna Hubková. Počet obyvateľov 37 600.
V blískosti Humenného sú dve národne rezervácie.
Humennská: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1980, rozloha 70,4 ha. Ochrana zalesneného južného úbočia Humenskej budovanej bazálnymi súvrstviami centrálnokarpatského flyšu. Rastú tu prevažne xerotermné drieňové dúbravy s prechodom do lesostepi, výskyt chránených druhov fauny a flóry.
Humenský Sokol: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1980, rozloha 241 ha. Ochrana zalesneného Sokola budovaného vápnitými pieskovcami a zlepencami kriedy so skalnými, trávnatými, lesostepnými a lesnými biocenózami. Lesný porast predstavujú drieňové dubiny prechádzajúce až do bučín. Zriedkavé druhy fauny a flóry.
Vranov nad Topľou: Administratívne a hospodárske centrum, sídlo okresu. Prvá písomná zmienka o panstve Čičava, ktorého súčasťou bol aj Vranov, je z r. 1270. Prvé priame správy o Vranove sú z r. 1333-1337. V centre mesta i v jeho okrajových častiach je zachytených niekoľko Slovanských sídlisk od 7. do 10. stor. Od r. 1414 sa vyvíjal ako poddanské mestečko, bol strediskom remesiel a obchodu, sídlom kláštora františkánov. V r. 1607 rozšírili jeho mestké právo, obyvatelia boli oslobodení od mýta. V r.1831 bol centrom východoslovanského roľníckeho povstania. Po r. 1918 si mestečko zachovalo poľnohospodársko-živnostenský charakter. Boli tu mlyny, píly, lihovar a kameňolom. Po vojne vybudovaný priemysel, postavili sa nové sídliska, služby, nemocnica s poliklinikou. K mestu sa v r.1944 pripojilo Vranovské Dlhé a v r. 1970 Čemerné a Hencovce.
Kostol z konca 15.stor., zbarokizovaný v r. 1735-1745, maľby od J.L.Krackera z r. 1745. Rezbárske práce z dielne J.Hartmanna a práce levočského zlatníka J.Silášiho (monštrácia, parifikát...).