Horný Zemplín

V severovýchodnom kúte Slovenska, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou sa rozpestiera región Horný Zemplín, severná časť kedysi najväčšej slovenskej župy Zemplína. Je to kraj zalesnených vrchov, ktoé sa stridajú s údoliami a rovinami. Horstvá severnej a východnej časťi regiónu tvoria chranené krajinné územie Výchoné Karpaty, je tu aj národný park Poloniny, tretí najväčší na Slovensku s rozlohou 29 805 ha, bol vyhlásený 23.9.1997. Časť Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov patria do byosverickú rezerváciu UNESCO. Pod hraničným a najvyším vrchom Kremenec 1221 m. sa nachádza najväčší pralesový komplex na Slovensku s pôvodnými porastami buka, javora a jedle. Na územi Polonín sa nachádza aj vodárenská nádrž Starina s plochou 240 ha, ktorá je najvývyznamnejším zdrojom pitnej vody pre východné Slovensko.
Ozdobou regiónu sú drevené kostolíky, z ktorých naznámejšie sú v Hrabovej Roztoke, Kalnej Roztoke, Ruskom Potoku, Šmigovci, Topoli a Uličskom Krivom. Všetky sú národnou kultúrnou pamiatkou.Zaujimave výlety možno uskutočniť aj k zrúceninám hradov Čičava, Brekov a Jasenov. Rozloha 2 755 km2
Počet obyvateľov 191 178
Hustota obyvateľstva 69,4
Mestské obyvateľstvo 92 300 = 48,3%
Najväčšie mesto Humenné
(37 600 obyvateľov)
Etnycké skupiny Slováci, Rómovia, Rusíni
Jazyky slovenský (úradný), zemplínsky, rómsky, rusínsky
Mena 1 slovenská koruna = 100 halierov

adminystratývne členenie : 4 okresy ( údaje z r. 1998 )

okres rozloha km2 počet obyvateľov, hustota obyvateľstva

Vranov n/T (VT) 769 73 914 96,1
Humené (HE) 754 64 882 86,1
Snina (SV) 805 49 004 60,9
Medzilaborce (ML) 427 12 966 30,4

Región je zaradený k Prešovskému kraju. Jeden z ôsmich krajov na Slovensku.
Humenné: Okresné mesto, ako obec sa spomína v r. 1322. Lokalita bola osídlená už v dobe kamennej, našiel sa tu bronzový poklad a stopy slovanského sídliska zo 7-8 stor. Od r.1479 sa vyvíjalo ako poddanské mestečko a stalo sa centrom rozsiahlého feudálneho panstva, v r. 1553 malo viac ako 82 dedín, v r.1612 126 obcí. V r.1644 obsadené Rákoczim, v r. 1663 morová epidémia a počet obyvateľov klesol. V 19. - 20. stor. vlastnia majetky Andrássyovci, vybudované 3 vodné mlyny, liehovar a v r. 1907 elektráreň. V r.1886 založil Samuel Gašpar prvú tlačiareň. Kostol gotický zo 14.stor., upravovaný v 17. stor. Bývalý kláštor a kostol z 15.stor. s barokovo-rokokovými olejomaľbami. Rokokovo-klasiscistická synagóga z 18. stor.

Renesančno-barokový kaštieľ zo 17. stor. postavený na mieste pôvodného nížínného vodného gotického hradu z 13. stor., neskôr viackrát upravovaný, koncom 19.stor. prestavaný do podoby francúzskych barokových zámkov. Jeden z najväčších na východnom Slovensku, dnes Vlastivedné múzeum. V priľahlom zámku Múzeum ľudovej architektúry a bývania (skanzen), v ňom prenesené najtypickejšie objekty z horného Zemplína, dominantnou je je unikantný drevený kostolík z Novej Sedlice z r.1754 so vzácnym oltárom a ikonostasom. Kostol barokovo-klasicistický z r. 1767, kostol na Kalvárii neoklasicistický z r. 1891, kostol neogotický z konca 19.stor. Kultúrno-spoločenské zariadenia, ubytovacie a stravovacie možnosti, prímestká rekreačná zóna Hubková. Počet obyvateľov 37 600.
V blískosti Humenného sú dve národne rezervácie.
Humennská: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1980, rozloha 70,4 ha. Ochrana zalesneného južného úbočia Humenskej budovanej bazálnymi súvrstviami centrálnokarpatského flyšu. Rastú tu prevažne xerotermné drieňové dúbravy s prechodom do lesostepi, výskyt chránených druhov fauny a flóry.
Humenský Sokol: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1980, rozloha 241 ha. Ochrana zalesneného Sokola budovaného vápnitými pieskovcami a zlepencami kriedy so skalnými, trávnatými, lesostepnými a lesnými biocenózami. Lesný porast predstavujú drieňové dubiny prechádzajúce až do bučín. Zriedkavé druhy fauny a flóry.
Vranov nad Topľou: Administratívne a hospodárske centrum, sídlo okresu. Prvá písomná zmienka o panstve Čičava, ktorého súčasťou bol aj Vranov, je z r. 1270. Prvé priame správy o Vranove sú z r. 1333-1337. V centre mesta i v jeho okrajových častiach je zachytených niekoľko Slovanských sídlisk od 7. do 10. stor. Od r. 1414 sa vyvíjal ako poddanské mestečko, bol strediskom remesiel a obchodu, sídlom kláštora františkánov. V r. 1607 rozšírili jeho mestké právo, obyvatelia boli oslobodení od mýta. V r.1831 bol centrom východoslovanského roľníckeho povstania. Po r. 1918 si mestečko zachovalo poľnohospodársko-živnostenský charakter. Boli tu mlyny, píly, lihovar a kameňolom. Po vojne vybudovaný priemysel, postavili sa nové sídliska, služby, nemocnica s poliklinikou. K mestu sa v r.1944 pripojilo Vranovské Dlhé a v r. 1970 Čemerné a Hencovce.
Kostol z konca 15.stor., zbarokizovaný v r. 1735-1745, maľby od J.L.Krackera z r. 1745. Rezbárske práce z dielne J.Hartmanna a práce levočského zlatníka J.Silášiho (monštrácia, parifikát...).

Kláštor paulínov, barokový z r.1672, postavený na mieste stredovekého františkánskeho kláštora, klasicistický upravený v 19.stor., nástropná maľba od J.L. Krackera z r. 1765. Kostol secesný z r. 1910. Kostol z r.1937 v historizujúcom slohu. Ubytovanie a stravovanie, kúpalisko, hokejový štadión.
Snina: História : Geografická poloha usadlosti - základov mesta, na sútoku rieky Cyrochy s menšou riečkou Pčolinkou, v údolí medzi Beskydským predhorím a Vihorlatským pohorím, predurčovala Sninu ako strediskovú obec okolitých pastiersko -poľnohospodárskych usadlostí. V roku 1487 sa v nej spomína kláštor baziliánov. Snina ako oppidum (mestečko) sa spomína v súpise port (porta-brána do spoločného dvora pre viac poddanských domov) z roku 1585. V roku 1598 bolo prvé sčítanie domov a v Snine ich bolo 75. V rokoch 1570 - 1630 zo súpisov port je evidentné,
že Snina bola sídlom krajne (krajňa - územný obvod s blízkymi obciami). Od roku 1646 sa Snina uvádza ako mesto "Szinna Varossa", neskôr "Civitas Szinna". V roku 1785 mala Snina 195 domov a 1430 obyvateľov.
História a súčasnosť: Najvýchodnejší cíp Slovenska bol jedným z najbiednejších krajov republík až do obdobia 50. rokov 20. storočia. Bol považovaný za miesto
"kde líšky dávajú dobrú noc". A predsa tu žijúci obyvatelia si zamilovali tento región. Elektrifikácia každej, aj najodľahlejšej, trvalo obývanej usadlosti, ústredné vykurovanie, dopravné spoje, rádio, telefón a televízia priniesli ľuďom pohodlie veľkomesta, priblížili vzdialený svet a pritom tu ostali výhody čistejšieho ovzdušia a pomerne zachovalej prírody - hodnôt z hľadiska zdravia nenahraditeľných.
Hanušovce nad Topľou: Obec bola založená na zákupnom práve po r.1312, spomína sa od r. 1332, keď dostala výsady zemepanského mestečka a trhové právo. Obyvatelia boli hlavne roľnívi a remeselníci. Kostol ranogotický, v 18.stor. zbarokizovaný, v r. 1924 obnovený, kamenná krstiteľnica z 15.stor. Kaštieľ renesančný z r. 1564 s neskoršími úpravami. Kaštieľ renesančno-barokový z polovice 18.stor., štvorvežový s arkádami, na fasáde barokové štukové ornamenty, barokové mreže na oknách (dnes v ňom sídli vlastivedné múzeum). Kostol klasicistický z r. 1783, empirovo upravený v r.1820. Hanušovský viadukt je vzácnou technickou pamiatkou. Patrí k najväčším v strednej Európe. Jeho zvláčtnosťou je oblúk. Autokemping v lokalite Grodzin s chatovou osadou. V chotiri je sírnatý minerálny prameň.
Medzilaborce: Mesto, do r. 1960 sídlo okresu. Ako obec sa spomína z r. 1557, ptrila panstvu Humenné. V minulosti veľmi chudobná obec s neustálou nezamestnanosťou a silným vysťahovalectvo. V r. 1870 bola napojená na železničnú trať.

Po oslobodení vybudované priemyselné podniky, vznikli stredné školy, nemocnica, v r. 1965 bola pripojená k mestu obec Vidraň. Kostol klasicistický z konca 18. stor. Kostol postavený v r. 1949 v staroruskom slohu. Buidova múzea moderného umenia s galériou amerického vytvárnika, predstaviteľa pop-artu Andy Warhola, ktorého rodičia pochádzali z neďalekej obce Miková. Pamätná tabuľa a náhrobník M.Vácvalského. V chotári minerálny prameň. Ubytovanie v hoteli Laborec, krytý bazén, kúpalisko. V prímestkom rekreačnom stredisku Daňová lyžiarsky vlek, podnikové a súkromné chaty. Dobré lyžiarske terény na vrchu Kýčera.



Najznámejšie rekreačné strediska:
Domaša: Najväčším rekreačním centrom regionu je vodná nádrž Domaša so strediskami Dobrá, Mládežnická osada, Holčíkovce, Rybarska osada a Nová Keľča. Pri prevažne zalesnených, 40 km dlhých brehoch Domaše, sa nachadza malebné zákutia vhodné na individuálnu turistiku, rybolov či pestovanie vodných športov. Nádrž má plochu 1 422ha.

Sninské rybníky: Obľúbená je aj rekreačná oblasť Sninské rybníky neďaleko Sniny. Tri prírodné kúpaliska zasadené v tieni brezoveho hája sú ideálne na kúpanie, rybník poskytuje možnosť rybolovu a člnkovania. Celá oblasť sa nachádza v prekrásnej prírode pod Sninským kameňom (1005 m.), ktorý je vyhľadavanov turistickov atrakciov.



V regione sa nachádza 185 obcí z toho iba 5 miest. Práve preto vydiecké obyvateľstvo tvorý až 52 % z neho. Zaujímave údaje, ktoré dokazujú veľkú rozmanitosť vydieckých sídel:
najstaršia obec Medzianky (r.1212)
najmladšia obec Zemplínske Hámre (r.1954)
najnišie položená obec Dlhé Klčovo (114 m. n.m)
najvyšie položená obec Runina (560 m. n.m)
obec s najvyším počtom obyvateľov Belá nad Cirochov (3179)
obec s najmenším počtom obyvateľov Parihuzovce (40)

Región je v rámci Slovenska hospodársky zaostalý s množstvom problémov z ktorých najemotyvnejší je hrozivo vysoká nezamestnanosť k 29.2.2000 to bolo 27,6% ekonomicky činného obyvateľstva. To vysoké číslo hovorý zaseba.