Maďarský názov Eperjes je zasa spojený s legendou
o kráľovi Belovi II., ktorý v týchto miestach našiel jahody – po maďarsky eper. Územie Prešova a okolia bolo kontinuálne osídlené od praveku až po včasný stredovek. V 3. až 5. Storočí sa v tejto lokalite vyskytuje tzv. prešovský typ obydlia predstavujúci roľnícko-chovateľské osady s obytnými, ale aj hospodárskymi objektmi. Historicky doložené osídlenie Slovanmi je z prelomu 8. a 9. storočia a potvrdzuje vyspelú materiálnu kultúru, najmä hrnčiarstvo (keramika pražského typu), tkáčstvo, kováčstvo. Začiatkom 12. storočia bolo územie Prešova začlenené do Uhorského štátu, s čím súvisel príchod maďarských prisťahovalcov.