Prešov

Obec: Prešov
Zemepisná šírka: 49o
Zemepisná dĺžka: 21o15’
Nadmorská výška: 255 m.n.m. (centrum mesta) resp. 233 m.n.m. (pri sútoku Torysy so Sekčovom)

Horniny: Geologické pomery mesta Prešova a jeho bezprostredného okolia sú síce pestré a zaujímavé, avšak sú ochudobnené o staršie geologické členy: najstaršie horniny na tomto území sú treťohorné. Treťohory sú na území Prešova zastúpené jednak súvrstviami paleogénu (staršie treťohory), ktorý tvorí rozsiahlejšie územie západnejšie v Šarišskej vrchovine a je oddelené výrazným zlomom od mladšej, mladotreťohornej (neogénne) výplne, Košickej kotliny. Paleogénne súvrstvia sú tvorené pieskovcami a ílovcami, vzhľadom na starší vek sú viac spevnené. Vznikli ako produkty usadzovania v dávnych moriach.Neogénne horniny sú tvorené ílmi a pieskovcami s vrstvičkami soli, prípadne hnedého uhlia. Vznikali v plytkom mori, prípadne na brehoch lagún, ktoré sa na území dnešného Prešova nachádzali. V
neogéne prebiehala tiež v bezprostrednom okolí mesta i vulkanická činnosť, ktorá dala vzniknúť rozsiahlejším pohoriam (Slanské vrchy) na východe, severne od mesta ostali po nej izolované sopečné komíny, pozostávajúce prevažne z utuhnutej lávy (andezity) alebo sopečného prachu, popola a
brekcií (tufy a tufity). Povrchové celky: Mesto sa nachádza v obzvlášť výhodnej polohe, približne v strede regiónu východného Slovenska. Severné ukončenie Košickej kotliny, ktorá vybieha v širokú, otvorenú depresiu ležiacu medzi Slanskými vrchmi na východe a Šarišskou vrchovinou na západe je miestom, kde kotlina prechádza vo vyššie sa tiahnúcu dolinu Torysy s koncentráciou ďalších prítokov. Vejárovité vyústenie
dolín horného Šariša na územní Prešova, navyše v klimaticky priaznivých podmienkach, podmienilo zrejme už v minulosti lokalizáciou križovatky obchodných ciest a s tým súvisiacu koncentráciu obyvateľstva od predhistórie až po dnešok.

Podnebie: Podnebie mesta Prešov je vzhľadom na jeho nadmorskú výšku pomerne priaznivé a to podľa Jednotlivých meteorologických prvkov vzhľadom na územie Slovenska, kde z 3 klimatických oblastí (prevláda chladná, mierne teplá a teplá) patrí prevažná časť mesta do oblasti teplej iba vyššie ležiace časti či okraje pohorí do oblasti mierne teplej.

Vodstvo: Napriek tomu, že toky pretekajúce Prešovom nepatria medzi najvýznamnejšie, je hydrológia mesta a jeho okolia pomerne zaujímavá, bohatá.

Na území mesta stekajú 2 najvýznamnejšie toky, Torysa a Sekčov. Rieka Torysa pramení v Levočských vrchoch a do Prešova sa dostáva po toku dlhom cca
73 km, pričom odvodňuje nad mestom plochu 675 km2. Najsuchším mesiacom u Torysy je január, kedy je značná časť zrážok viazaná v podobe snehu. Najvodnatejším mesiacom je naopak marec. Najvýznamnejším prítokom Torysy je rieka Sekčov. Pramení v pohorí Čergov a odtiaľ aj pochádza voda jeho väčšiny prítokov. Tok je dlhý 44,3 km a odvodňuje povodie veľké 355 km2. Z hydrologického
hľadiska je zaujímavý vodný režim, teda zmeny vodnatosti tokov počas jednotlivých období roka. Obidva hlavné toky Sekčov i Torysa, majú vodný režim podobný.

Pôdy: Priaznivá poloha Prešova v širokej depresnej polohe a nízkej nadmorskej výške má za následok, že pôdy jej okolí i priamo v meste sú pomerne úrodné a vhodné a vhodné na pestovanie i náročnejších plodín.Široké nivy Torysy a Sekčova sú pokryté úrodnými nivnými a čiastočne i lužnými pôdami, ktoré sú síce
ohrozované záplavami, ale oddávna boli využívané na intenzívne pestovanie, predovšetkým zeleniny.Problematika ochrany pôdy na území mesta súvisí predovšetkým s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a to kvalitatívne- pred skládkovaním odpadov, poľnohospodárskou a priemyselnou činnosťou,ťažbou dreva, eróziou a plošným splachom, aj kvantitatívne- v súvislosti s plošným rastom intravilánu a úbytkom poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárska pôda zaberá circa 2196 ha (t.j. 36% z rozlohy mesta), z toho pripadá 1149 ha na ornú pôdu. Rovnaké zastúpenie (1/2) má aj lesná pôda. V rozlohe aj kvalite pôdneho fondu sa prejavujú negatívne tendencie rozširovania intravilánu výstavbou. Kvalita pôdy je ohrozovaná najmä toxickými a ropnými látkami z priemyselných podnikov, divokými skládkami a nevhodným skladovaním hnojív na poľnohospodárskych dvoroch či napr. ťažkými mechanizmami pri ťažbe dreva (ako v rekreačnej oblasti Kvašná voda). Vegetácia: Nivu Torysy, Sekčova, Delne a niektorých významnejších potokov pokrývali tzv. mäkké a tvrdé lužné lesy (Jaseňovo – brestovo- dubové a jelšové). Podstatnú časť okolia potom v minulosti pokrývali dubovo – hrabové lesy. Dnes je väčšia plocha súvislých dúbrav hlavne severne od Prešova (Dúbrava
393m, Okrúhliak 391), menšie plochy v blízkosti Cemjaty a Borkúta. Najvyššie časti okolia Prešova pokývali bukové lesy- bučiny. Jednalo sa najmä o Šarišský hradný vrch, Kapušiansky chrbát a vyššie časti Slanských vrchov, kde táto drvina dodnes prevláda.

Na sutinách na strmých svahoch a v dolinkách sa vyskytovali a vyskytujú lesy sutinové, s prevládajúcim javorom. Vplyvom odlesnenia a ostatných antropologénnych faktorov sa v okolí Prešova objavili i väčšie masívy iných drevín. Sú to najmä jedľové lesy (okolie Cemjaty), borovicové lesy na strmých svahoch (Magovec) a v lesoch sa objavujúce splanelé druhy, prípadne druhy dovezené (agát, čerešňa, jabloň a pod.). Chránené územia: Na území Prešova sa nachádza jeden chránený prírodný výtvor – Holá hora (Kolmanova záhrada vyhlásený roku 1990 a chránený do roku 1970 a nachádza sa v záhrade jedného domu na Baštovej ulici. V Cemjate je chránený Petöfiho buk a v Nižnej Šebastovej sú chránené lipy.

Štruktúra obyvateľstva:
Štruktúra obyvateľstva staršieho ako 15 rokov podľa rodinného stavu :
(v poradí ž a m)

Celkový počet : 29 597(+1=))
Celkový počet : 33 416
Slobodných : 24,2 %
Slobodných : 21,3 %
Ženatých : 70,2 %
Vydatých : 62,5 %
Rozvedených : 3,1 %
Rozvedených : 4,9 %
Vdovcov : 2,3 %
Ovdovených : 11,2 %

Štruktúra obyvateľstva staršieho ako 15 rokov podľa vzdelanosti :

Základné vzdelanie : 24%
Stredoškolské vzdelanie : 32%
Učňovské vzdelanie (bez maturity) : 23,5%
Vysokoškolské vzdelanie : 14%


Veková štruktúra : Veková štruktúra obyvateľstva Prešova je pomerne priaznivá. V zmysle Sundbärgovej typológie patrí prešovská populácia k progresívnemu typu s indexom veku 147,42. Veková štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia: prevaha žien – 51,8%. Z toho vyplýva, že na 1000 mužov pripadne 1073 žien. Táto prevaha žien sa však týka len vekových kategórií 20+. Vo vekových skupinách 0-19 rokov majú miernu prevahu príslušníci mužského pohlavia. V predoproduktívnom veku (0-14 rokov) je 22,8% obyvateľov, v produktívnom (muži 15-59 rokov (a ženy už vlastne tiež k 2001 :pozn. autor) je 58,6% obyvateľstva a v poproduktívnom veku 13,2% obyvateľstva Prešova. Zaujímavosťou je, že Prešov drží, čo sa týka hustoty obyvateľstva, primát medzi najväčšími mestami Slovenska a predstihuje dokonca aj Bratislavu a Košice. Zamestnanosť: Podľa počtu pracovníkov v jednotlivých odvetviach má Prešov polyfunkčný charakter.

Táto rôznorodosť ekonomickej základne sa udržiava aj v súčasnosti, v rámci dynamicky prebiehajúcich zmien v súvislostis prechodom na trhovú ekonomiku.Výrazne sa mení vlastnícka štruktúra spojená so vznikom podnikateľ. subjektov trhu a to transformáciou družstevných a štátnych podnikov alebo (tabuľka z*) zakladaním malých a stred. podnikov. Pre toto prechodné obdobie je príznačná aj pestrá organizačná štruktúra podľa právnych noriem. K začiatku samostatnej SR bolo na území mesta evidovaných 9 verejných obchodných spoločností, 272 spoločností s ručením obmedzeným, 35 akciových spoločnostía 25družstiev. Priemysel: V súčasnosti je priemysel naďalej jednou z dominantných funkcií mesta. Tu lokalizované priemyselné jednotky predstavujú jadro priemyselného potencionálnu okresu, aj keď v súčasnosti nie sú ich kapacity naplno vyžívané. Pestrá odvetvová štruktúra bola podmienená širokou paletou lokalizačných
faktorov. Keďže v meste nie je výrazná surovinová základňa s výnimkou ložísk kuchynskej soli a tehliarskych surovín, ani energetická základňa, lokalizácii priemyslu sa uplatnili najmä tieto faktory: početnosť a kvalifikácia pracovnej sily, výhodná geografická poloha, aglomeračné efekty, miestna spotreba. Základná charakteristika vybraných (najvýznamnejších) prešovských podnikov :
ZPA Dukla Prešov š.p. : pozostáva z dvoch miestne oddelených závodov– 1, závod01 sa nachádza na Budovateľskej ulici v južnej priemyselnej zóne mesta a má cca. 2000. 2, závod02 sa nachádza na Solivarskej ulici a zamestnáva cca. 1000 pracujúcich. Zatiaľ, čo prvý závod má vo svojom výrobnom programe prvky meracej techniky, regulačnej a automatizačnej techniky, riadiacich systémov, závod
druhý je známy predovšetkým výrobou zariadení výpočtovej techniky a zariadení s ekologickým zameraním. OZKN Prešov š.p. : je hlavným nástupcom konfekčnej výroby, ktorá má v meste vysokú tradíciu. Závod sa nachádza na Masarykovej ulici a zamestnáva cca. 1300 pracovníkov. ZVL Bearnings Prešov a.s. : sa nachádza na Petrovanskej ulici v južnom priemyselnom areáli mesta. Zamestnáva cca. 900 pracovníkov a základom jeho činnosti je obchodovanie + výroba valivých ložísk,
ale aj výroba jednoúčelových strojov, nástrojov a komponentov. VAP Prešov a.s. : Pod skratkou výroba automobilového príslušenstva sa skrýva závod sídliaci na
Jilemnického ulici a vo svojej činnosti nadväzuje na výrobu autopríslušenstva v závode Autobrzdy. V závode nachádza zamestnanie v súčasnosti cca. 900 pracujúcich. VUKOV Prešov a.s. : leží v obytnej zóne Sídliska III a sídliska Mladosť na Volgogradskej ulici, mimo priemyselných zón mesta.

Lokalizácia svojho času jedinečného a progresívneho Výskumného ústavu kovopriemyslu spolu s medzinárodným združením ROBOT zvýrazňovala pozíciu Prešova ako
významného centra robotizácie a automatizácie. Solivary Prešov a.s. : ležia v južnej priemyselnej zóne na Košickej ulici a poskytujú pracovné príležitosti cca. 250 pracovníkom. V programe dominuje ťažba a spracovanie soli. Soľ sa získavá luhovaním – pomocou luhovacích vrtov sa do prírodného ložiska vháňa voda, ktorá sa nasýti soľou na soľanku. Soľanka sa ďalej upravuje, varí a sušením sa z nej získava soľ. Medzi ďalšie významné podniky patria : Drevokombinát Šariš a.s., Vizop s.r.o., FRAGPOLIS Prešov š.p., či Mraziarne Prešov a.s. Poľnohospodárstvo: Z hľadiska zamestnanosti poľnohospodárstvo nepatrí medzi nosné odvetvia ekonomickej štruktúry mesta (3,3%). Pôsobia tu len deve poľnohospodárske jednotky, a to Hydinársky štátny majetok Prešov (HŠM, cca. 700 zamestnancov) a Agroanim (bývalý plemenársky štátny podnik, cca. 250 zamestnancov) do tejto sféry je možno zaradiť aj komunálny podnik ZASAP, ktorý sa orientuje na pestovanie okresných drevín, kvetín a zeleniny v prímestskej skleníkovej agrozóne.Poľnohospodárska výroba je limitovaná pôdnym fondom, ako aj kvalitou živ. prostredia. Živočíšna výroba sa orientuje hlavne na chov hydiny v rámci veľkokapacitnej farmy HŠM (kapacita asi 1mil.) a plemenný chov koní v rámci podniku Agroanim. Rastlinná výroba je zameraná najmä na zabezpeč-
ovanie krmovín pre potreby živ. výroby. Typickou črtou vo vzhľade mesta je aj lokalizácia záhradných kolónií, ktoré obyvatelia využívajú na pestovanie zeleniny pre vlastnú spotrebu, nachádzajúce sa v okolí Kalvárie, pod Vilec hôrkou, pod Bikošom, medzi Kútmi a Šidlovcom, pri Vydumanci, na Cemjate a na ďalších miestach.

Doprava: Dopravné spojenie mesta s okresom a s ďalšími regiónmi zabezpečuje železničná a cestná doprava. Mestskú hromadnú dopravu má v kompetencii dopravný podnik mesta Prešova. Sieťou autobusových
a trolejbusových liniek jej denný výkon je takmer 12000km s prepravou asi 130000 osôb. V poslednej dobe sa rozšírili najmä trolejbusové trate, ktoré v meste fungujú od roku 1962. V roku 1993 uplynulo 120 rokov od uvedenia do prevádzky železničnej trate Prešov-Orlov (Plaveč), 100 rokov od sprevádzkovania trate Prešov-Bardejov a 50 rokov od spustenia prevádzky na trati Kapušany pri
Prešove-Strážske. V minulosti mala význam aj úzkokoľajná železnička zo Solivaru do údolia Delne v Slanských vrchoch, ktorá zabezpečovala prísun dreva, paliva pre soľnobanský výrobný komplex. Železnička s dĺžkou 18,9km fungovala od roku 1917.

Ako dopravný uzol má Prešov dôležitejšiu pozíciu v cestnej doprave, keďže leží na križovatke medzinárodných ciest E50 a E68. V leteckej doprave sa ukončila prevádzka civilnej dopravy na prešovskom letisku v roku 1964. Odvtedy letecké spojenie pre mesto zabezpečuje len letisko v Košiciach.

Obchod:Procesy ekonomickej transformácie, najmä malá privatizácia, výrazným spôsobom zmenili štruktúru obchodnej siete. Sprivatizovali sa takmer všetky obchodno-prevádzkové jednotky bývalých podnikov ZDROJ, Drobný tovar, Domáce potreby. Ťažisko zásobovania obyvateľov sa presunulo do pôsobenia
súkromných podnikateľov. Z hľadiska kapacít sa v meste rozvíja sieť obchodov typu Supermarket (Tesco (aj Hypermarket), Kaufland, Hruška, Billa). S rozvojom súkromného podnikania sa maloobchodná sieť rozšírila, a to nielen početnosťou, ale aj sortimentom ponúkaných tovarov. V obchodnom odvetví pracuje cca.10% (tabuľka z*) zamestnaných ľudí mesta Prešova.


Služby: V Prešove sú dva hotely – Dukla a Šariš. V meste je veľké množstvo stravovacích zariadení (ich počet sa prakticky nedá presne určiť, lebo každým mesiacom sú tu nové a nové...+cca.300 ), reštaurácií (okolo 50, ^15), ubytovacích zariadení (okolo 15,^5), turistických zariadení (2) a jednu chatovú osadu. Podobne ako obchodné prevádzky boli sprivatizované aj prevádzky komunálnych služieb, pričom mnohé z nich zmenili po privatizácii svoje predchádzajúce zameranie (najčastejšie na obchodné
prevádzky). Momentálne sú najrozšírenejšie prevádzky zahŕňajúce holičstvá, kaderníctva a kozmetické salóny. Cestovný ruch: Prešov je pre domácich aj pre zahraničných návštevníkov východného Slovenska príťažlivý bohatstvom historických pamiatok, pestrým výberom kultúrnych zariadení, služieb a peknou okolitou prírodou s niekoľkými strediskami cestovného ruchu. Pri pohľade na prešovské historické námestie sa môže návštevníkovi zdať, že sa ocitol v stredovekom mestečku. Na Slovensku existuje len niekoľko lokalít, kde sa zachovalo toľko honosných renesančných a barokových meštianskych domov s typickými atikovými strechami a bohato zdobenými priečeliami. Prešov je povestný čistou a v letnom období bohatou kvetinovou výzdobou. V historických domoch a pivniciach mestského jadra
pozýva na príjemné posedenie viacero pohostinných zariadení. Z veže Kostola sv. Mikuláša je pekná vyhliadka na celé mesto a blízke okolie. Na juhovýchode sa zreteľne črtajú Slanské vrchy. Aj keď v nich prevládajú listnaté lesy, ich sopečný pôvod prezrádzajú skalné útvary vystupujúce až na povrch.

Najvýznamnejším rekreačným a dobrým východiskom pre pešie túry je Sigord ležiaci v údolí potoka Delňa. Umelá vodná nádrž je v lete obľúbeným výletným miestom Prešovčanov s možnosťou kúpania, člnkovania, a vodných športov, ale aj rajom rybárov, pretože je umelo zarybňovaná pstruhovitými rybami. V blízkosti Sigordu sa nachádza minerálny prameň Šťavnica. Ak pokračujeme hore dolinou Delne - dostaneme sa do podhorskej obce Zlatá Baňa. Jej pohnutú históriu z konca druhej svetovej vojny pripomína malé múzeum. Najkrajším a súčastne najvyšším vrcholom Slanských vrchov je Šimonka (1092m). Z jej odlesneného temena sa odkrýva nádherná panoráma okolia. Severne od Prešova ležia zrúcaniny dvoch stredovekých hradov. Šarišský hrad z polovice 13. storočia patril svojho času medzi najväčšie na Slovensku. Jeho dominantou bola 28m vysoká veža a palác s rytierskou sálou. Hrad bol sídlom Šarišskej župy a vojensky nebol nikdy dobitý. Po nešťastnom výbuchu pušného prachu a po požiari v druhej polovici 17 storočia už nebol obnovený. Hradný vrch je prírodnou rezerváciou pôvodných listnatých lesov. Prístup je z obce Veľký Šariš po zaznačenom chodníku. Vrch, na ktorom sa vypínajú ruiny Kapušianskeho hradu z 13. storočia, je takisto prírodnou rezerváciou niektorých teplomilných druhov rastlín. Prístupný je z obce Kapušany po značenom chodníku. Na sever od Prešova je pohorie Čergov. Jeho dlhý hlavný hrebeň sa tiahne až po poľské hranice. Najvýznamnejšie turistické stredisko Drienica - Lysá leží v južnej časti pohoria. Centrá Drienica – Lysá spája sedačková lanovka. Nachádza sa tu aj krytý bazén. Na západ od Prešova sa rozprestierajú pohoria Branisko a Bachureň. Stretávajú sa v Lačnovskom údolí, v ktorom sa nachádza rekreačná oblasť Lipovce – Búče. Malebnú prírodnú rezerváciu Kamenná baba nad obcou Lipovce tvorí dolomitový kaňon s bizarnými skalnými útvarmi a vzácnym rastlinstvom. V Lipoveckom údolí je viacero minerálnych prameňov, z ktorých najvýznamnejší je Salvator, obľúbená stolová voda s liečivými účinkami.
Peknú prírodu možno nájsť aj v bezprostrednej blízkosti Prešova. Cieľom peších vychádzok bývajú minerálne pramene Borkút, Kvašná voda, Cemjata. V letných horúčavách poskytujú Prešovčanom a hosťom osvieženie dve kúpaliská a prírodný areál Delňa s atraktívnym tobogánom.

Kultúrnohistorické pamiatky: Stredoveký stavebný rozmach sa zachoval v hodnotnej architektúre historického centra, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na námestí vretenovitého tvaru je centrálne
situovaný farský Kostol sv. Mikuláša. Pôvodne ho postavili v polovici 14.

storočia ako jednoloďový v  gotickom slohu a po vyše sto rokoch trvajúcej prestavbe v roku 1515 vzniklo halové trojlodie. Dominantou je 66m vysoká neogotická veža. K najcennejším pamiatkam interiéru patrí monumentálny
oltár z roku 1696, predstavujúci vzácnu symbiózu gotického a barokového sakrálneho umenia. Na štíte stoja plastiky anjelov z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kostole sa nachádzajú aj viaceré ďalšie diela tohto nevšedného neskorogotického spišského umelca svetového významu. Oltár patrí medzi najkrajšie sakrálne umeleckohistorické diela na Slovensku. Neďaleko stojaci evanjelický kostol je neskororenesančná stavba z rokov 1637 až 1642. V strede námestia stojí stavebne zaujímavá budova starej mestskej školy (1492, stavebná úprava 1887) a evanjelické kolégium (1667). V parku za budovou kolégia púta pozornosť súsošie Immaculaty z roku 1738. V parku na južnej strane kostola stojí Neptúnová fontána. Dal ju postaviť Marek Holländer (v roku 1840) na znak vďaky za to, že ako prvý židovský obchodník (resp. žid) sa mohol v meste natrvalo usadiť. Na námestí a v priľahlých uličkách sa už v stredoveku sústreďoval hospodársky a kultúrny život. Dokladom toho sú meštianske domy, spravidla dvojpodlažné s dlhým dvorným taktom. Miestnosti na poschodí sú prístupné z pavlače. Charakteristickým stavebným prvkom sú fasády so štítovými atikami a bohatou, individuálne riešenou ýzdobou, predstavujúcou na Východnom Slovensku osobitný typ renesancie. Uprostred východnej strany je palác, ktorý si reprezentačnou prestavbou nechal koncom 16. storočia spraviť sedmohradský knieža Žigmund Rákoci. Klobušického postavili v roku 1756. Jeho priečelie zdobí bohatý barokový štukový dekor. Mestská radnica v radovej zástavbe námestia bola pôvodne meštiansky dom, v 18. storočí prebudovaný klasicisticky a v 19. storočí v neobarokovom slohu. V zadnom trakte smerom od Jarkovej ulice prilieha k radnici tzv. Caraffova väznica (1504), ktorá slúžila ako zbrojnica a skladisko. Budova Čierneho orla bola pôvodne postavená v roku 1562 ako mestský hostinec. Koncom 19. storočia v jej zadnej časti pristavali koncertno-tanečnú sálu. Dnes je sídlom Parku kultúry a oddychu (PKO- čierny orol). V južnej časti historického námestia je situovaný gréckokatolícky katedrálny Chrám sv. Jána Krstiteľa. Stojí na mieste pôvodného kostolíka karmeliánov. V roku 1881 bol kostol v súvislosti so zriadením gréckokatolíckeho biskupstva povýšený na katedrálu. Na chrám nadväzuje biskupský palác. V krypte pod chrámom sú pochovaný biskupi a významné osobnosti gréckokatolíckej cirkvi.

Významnou časťou mestskej pamiatkovej rezervácie je aj Župný dom na Slovenskej ulici. Postavili ho pre potreby administratívnej správy Šarišskej stolice. V Prešove sa ešte nachádza veľa krásnych stavebných pamiatok ako napr. : Ortodoxná synagóga, Bosákova banka, budova Kumštu, Kováčska bašta, Floriánova bránka....

Kultúra: Prešovskú kultúru reprezentuje viacero profesionálnych i amatérskych kultúrnych zariadení. Divadlo Jonáša Záborského sídli od roku 1990 v novej modernej budove. Na Slovensku ide o najväčšiu s prvú špecializovanú divadelnú scénu realizovanú v bývalom Česko-slovensku od roku 1918. Veľká sála má kapacitu 660 miest, malá 250. Od svojho založenia súbor (1945) divadla odohral vyše 650 premiér a každoročne uvádza takmer 300 predstavení. Divadlo Alexandra Duchnoviča uvádza činohry v rusínskom jazyku a väčšinu predstavení absolvuje na zájazdoch po rusínskych mestách a obciach. Súčasťou divadla je aj Súbor piesní a tancov PUĽS. V honosnom renesančnom Rákociho paláci sídli Vlastivedné múzeum. Za vyše 50rokov svojej existencie si vybudovalo stále expozície –
archeologickú, prírodovedeckú, históriu mesta 9.-19. storočia, 100 rokov korunovej meny na Slovensku, „Zbrane a hrad Šariš“ a na Slovensku ojedinelú expozíciu Človek a oheň – o minulosti a prítomnosti požiarnej ochrany. Súčasťou múzea v neďalekom kaštieli v Župčanoch je expozícia „Literárne tradície“ východného Slovenska a v kaštieli obce Svinia je inštalovaná výstava o vývoji poľnohospodárstva regiónu nazvaná „od háka po kombajn“. V židovskej ortodoxnej synagóge sa nachádza stála Expozícia judaík z Bárkaňových zbierok. Bohatý a zaujímavý program ponúka návštevníkom Hvezdáreň a planetárium. Planetárium je vybavené renomovaným prístrojom firmy Zeiss. Hvezdáreň sa zameriava na pozorovanie slnečnej fotosféry a je v tomto odbore medzinárodným koordinačným centrom. Množstvo hodnotných kultúrnych podujatí ponúkajú : Park kultúry a oddychu, Odborový dom kultúry a Regionálne kultúrne stredisko. Takmer 30 rokov pôsobí v Prešove folklórny súbor Šarišan. Tak isto je tu spevácky súbor Prešovčatá. O úspechoch tohto súboru svedčí len to, že piesne v podaní tohto detského zboru zazneli vo vyše 350 televíznych vystúpeniach a v piatich hudobných filmoch. V Prešove sú dve kiná – Panoráma a Klub (pozn. donedávna boli 3 /*k 14.1.2003*/,pozn.2 matrix2 -22.5.2003 ;0)).

Prešov je sídlo Slovenského rozhlasu a Rádia Flash.

Zdravotníctvo: Potrebnú zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov mesta ako aj jeho zázemia poskytuje sieť Nemocníc, polikliník, zariadenia ambulantnej starostlivosti a liečebné ústavy. Po zániku Okresného Úradu Národného Zdravia (OÚNZ) pôsobia v súčasnosti v Prešove 4 nemocnice s poliklinikou. Školstvo: Okrem siete základných škôl má Prešov aj 6 gymnázií, 10 stredných odborných škôl, 12 stredných učilíšť, na ktorých študuje cca. 12000 študentov. Mesto je aj vysokoškolským centrom, kde študuje približne 3000 poslucháčov denného štúdia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach má v Prešove 4 fakulty – filozofickú, pedagogickú, gréckokatolícku bohosloveckú a pravoslávnu. Ďalšou vysokou školou je Fakulta odborných štúdií Technickej univerzity v Košiciach.

Známe osobnosti mesta: S bohatou históriou mesta Prešova sa spája viacero významných osobností, ktorých kultúrny, vedecký alebo spoločenský prínos prekonal hranice mesta a blízkeho okolia, Veľkú časť svojho života v meste prežil významný uhorský vzdelanec, humanista a diplomat Juraj Wernher (1497-1567), autor diela o minerálnych liečivých prameňoch – o pozoruhodných vodách Uhorska.
Žil tu významný lekár, lekárnik a prírodovedec Ján Adam Raymann (1690-1770), ktorý ako prvý v roku 1721 Európe zaviedol očkovanie proti kiahňam. Vo výtvarnom umení je s mestom spojené meno Jána Rombauera (1782-1849), maliara a jedného zo zakladateľov modernej slovenskej portrétnej tvorby. Na prešovskom gréckokatolíckom úrade pôsobil v polovici 19. storočia Alexander Duchnovič (1803-1865), pedagóg a publicista, ktorého zásluhou sa mesto stalo strediskom národného života Rusínov v Uhorsku. Spisovateľ a historik Jonáš Záborský (1812-1876) študoval v Prešove a neskôr pôsobil v neďalekej obci Župčany. Jeho meno dnes nesie stála Prešovská divadelná scéna. Centrom stredovekej vzdelanosti bolo prešovské evanjelické kolégium. V rokoch 1870-1872 na ňom študoval P.O: Hviezdoslav (1849-1921), významný básnik, dramatik a prekladateľ , ktorý v Prešove vydával almanach Napred. V meste pôsobil aj popredný tvorca slovenskej národnej hudby, hudobný pedagóg Mikuláš Moyzes (1872-1944). V rokoch 1910 a 1912 bol riaditeľom prešovskej filiálky Tatra banky popredný národný buditeľ, spisovateľ, a dramatik Jozef Gregor-Tajovský. Z „ešte žijúcich“
osobností sú najznámejší Prešovčania: Peter Nagy, Ivan Tásler, Katka Knechtová, Emília Zimková...

Krátko z histórie: O pôvode názvu mesta nejestvuje jednoznačný písomný doklad. Predpokladá sa, že je odvodený od slova „preš“ alebo
z latinského „apperies“.

Maďarský názov Eperjes je zasa spojený s legendou
o kráľovi Belovi II., ktorý v týchto miestach našiel jahody – po maďarsky eper. Územie Prešova a okolia bolo kontinuálne osídlené od praveku až po včasný stredovek. V 3. až 5. Storočí sa v tejto lokalite vyskytuje tzv. prešovský typ obydlia predstavujúci roľnícko-chovateľské osady s obytnými, ale aj hospodárskymi objektmi. Historicky doložené osídlenie Slovanmi je z prelomu 8. a 9. storočia a potvrdzuje vyspelú materiálnu kultúru, najmä hrnčiarstvo (keramika pražského typu), tkáčstvo, kováčstvo. Začiatkom 12. storočia bolo územie Prešova začlenené do Uhorského štátu, s čím súvisel príchod maďarských prisťahovalcov.