Ako príslušníci toho-ktorého regiónu by sme mali byť aspoň orientačne oboznámení s jeho históriou, kultúrou a historickým významom. Bohužiaľ sa tejto skutočnosti venuje ešte stále malá pozornosť. Na väčšine škôl sa zanedbáva regionálna výchova.Napr. v rámci dejepisu sa vôbec nevyučujú dejiny a história regiónu. Je to dosť zložitá problematika, pretože výskum a národopis regiónov nie sú dotované štátom, ale okresom. Pri hodnotení významu tohoto výskumu treba vychádzať totiž z presvedčenia, že bez obetavosti početných nadšencov, miestnych kultúrnych,školských a osvetových pracovníkov na dedinách a v mestečkách, nemôže národopisná veda ani v súčasnosti plniť všetky svoje zodpovedné úlohy, najmä spracovať dejiny a vývin ľudovej kultúry na Slovensku a jeho regiónoch.
Konkrétne v našom regióne – v Malohonte – sa výskumom takéhoto druhu zaoberá
Gemersko-Malohontská vlastivedná spoločnosť, ktorá bola založená v roku 1966, je dobrovoľná, nezávislá, nadideologická, nadstranícka a nadnáboženská regionálna vlastivedná spoločnosť s ťažiskovým zameraním a pôsobnosťou na území historického Gemera a Malohontu. V duchu svojich zásad a v záujme svojich cieľov spolupracuje so štátnymi, samosprávnymi, vedeckými, kultúrnymi, školskými, spoločenskými, cirkevnými a inými orgánmi a inštitúciami, ako aj jednotlivcami v oblasti Gemera-Malohontu a Slovenskej republiky. V priebehu svojej existencie si vytýčila tri hlavné ciele:

1. Venovať pozornosť kultúrno-historickému a literárnemu dedičstvu a odkazu regiónu Gemer-Malohont. Podporovať, zintenzívniť a skvalitniť výskum literárnych dejín regiónu. Vypracovať dlhodobý program s jeho prioritami. 2. Vytvárať materiálovú základňu postupnej záchrany chátrajúcich a jestvujúcich objektov významných regionálnych osobností kultúry a literatúry zvlášť, ktoré cieľovo sprístupňovať v najširšom kontexte. Dlhodobý charakter konečného cieľa združenia spočíva vo vytvorení Gemersko-Malohontského literárneho chodníka. 3. Prvotným krokom združenia je záchrana komplexu areálu neobývanej a chátrajúcej evanjelickej a.v. fary v Drienčanoch - najdlhšieho pôsobiska a posledného skonu kňaza, folkloristu, rozprávkára a spisovateľa Pavla Dobšinského, v ktorej zriadiť expozíciu dejín slovenskej ľudovej rozprávky. Začiatok vlastivedného bádania, do ktorého spáda aj bádanie regionálne, sa začalo v polovici 18.stor. a trvalo do šesťdesiatych rokov 19.stor. Spočiatku išlo len o zbieranie materiálu vzťahujúceho sa na spôsob života a kultúru ľudi. Postupne sa začal formulovať jednotný zberateľský program a prvý takto formulovaný začala realizovať Matica slovenská.