Ďalšia vlastivedná činnosť bola úzko spojená s jej účinkovaním, napr. vďaka publikovaniu rôznych národopisných prác. Matica slovenská sa postupne stala vrcholnou národopisnou inštitúciou na Slovensku. Postupne sa presadzovala snaha profesionalizovať nielen výskumnú, ale aj zberateľskú činnosť, čo vyplývalo z rastúcich nárokov a záujmu o vlastivedu a dejiny i kultúru regiónov Slovenska. Najaktívnejšími zberateľmi ústnej ľudovej slovesnosti v druhej polovici 19.stor. boli Pavol Dobšinský,
- 4 -
jeho verný priateľ a spolupracovník August Horislav Škultéty, Michal Chrástek, Andrej Halaša a mnohí ďalši. Činnosť týchto osobností prispela k vzrastu vedeckej úrovne národopisného bádania z hľadiska tematického i regionálneho. Okrem nich mal veľký význam aj príchod prvých odborne pripravených slovenských národopiscov, odchovancov katedry národopisu, ktorí začínajú spolupracovať s oblastnými a okresnými vlastivednými múzeami a vydavajú sa prvé regionálne vlastivedné zborníky.
Záver
Zmysel a význam regionálneho výskumu nie je však iba vedecký. Keďže práve regionálne monografie sú jednou z najdemokratickejšich foriem vedeckej práce v národopise, možno nielen pomocou široko zallženej zberateľskej práce, do ktorej prizeme aj dobrovoľných pracovníkov, ale aj spracovaním takto získaného materiálu veľmi účinne vstupovať do povedomia širokej verejnosti najmä v regióne, ktorého sa monografia dotýka.V tejto podobe třeba splácať ľudu to, čo on jako tvorca i nositeľ kultúry a súčasne aj jako objekt národopisného bádania do vedy prináša a vkladá.

2.0 Konkrétne osobnosti pôsobiace v Malohonte
Ako bolo povedané, Malohont resp. Gemersko-Malohontská stolica, boli priemyselne vyspelou oblasťou, k čomu prispela aj klíma a teplejšie podnebie, ktoré je výhodnejšie vzhľadom k iným regiónom Slovenska. Obchod sa rýchlo rozvijal a oblasť sa začala nazývať „obilnica Slovenska“ kvoli úrodným pôdam. Tam kde sú vhodné ekonomické a hospodárske podmienky sa spravidla rozvíja aj kultúra. Bývalá gemersko-malohontská župa je dnes posiata mestečkami a dedinkami, v ktorých sa narodili či pôsobili významné osobnosti.Mnohé z nich sú na prvý pohľad nenápadné, no predsa boli rodiskami osobností, ktorých mená sa vyslovujú dodnes.

2.1 Matej Hrebenda (1796 – 1880)
Narodil sa 10.marca 1796 v Rimavskej Píle při Tisovci. Hrebenda bol ľudový básnik, národný buditeľ a kolportér českej a slovenskej knihyPredstavuje menej známu, ale v galérii slovenských národných dejateľov nevšednú osobnnosť.