Známym sa stal jako neúnavný rozširovateľ kníh, ľudový veršovník, zberateľ slov.ľudových piesní, slepec so širokým duševným rozhľadom a nie bez talentu. V spoločenskom postavení nedosiahol nijaké honosné tituly. Bol mendíkom, potom obecným hlásnikom a nakoniec podomovým predevačom kníhTieto činnosti mu vynášali skromný príjem, z ktorého dal väčeiu čiastku na slov. Kultúrne ustanovizne a verejnoprospešné ciele. Jeho zrak sa začal zhoršovať už od útleho detstva. V deviatom roku života už mohol písať a čítať len při dennom svetle. V pätnástom roku už ani vo dne. V Hačave sa neskôr usadil a žil v dome č.22, ktorého maketa je uložená v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote. Hrebenda začal tvoriť prvé veršíky už v trinástom roku života a neskôr nadobudli prostonárodný a náboženský charakter. Skladal aj verše a vinše k narodeninám

- 5 -


národovcov, kupcov, významných mešťanov a kňazov. Bol hlboko veriacim človekom. V túžbe za sebavzdelávaním musel zdolať dve vážne prekážky. Prvá vyplývala z jeho zrakového neduhu a druhá zu zlých sociálnych podmienok a úplného nedostatku peňazí. Našiel povolanie primerané svojim fyzickým aj duševným schopnostiam – začal rozširovať nové a ochraňovat staré,vzácne knihy. V tomto poslaní získal obdivuhodné úspechy. Při hľadaní starých českých i slovenských kníh neraz prešiel i cele Slovensko. z dnešného stanoviska sa môže zdať, že činnosť Mateja Hrebendu nie je ničím takým, čo by si zasluhovalo osobitnú, mimoriadnu pozornosť. V rokoch 1825 – 1835 mala však takáto činnosť mimoriadne veľký význam. Veľa slovenských rodín v Gemeri, Malohonte, Turci i Novohrade vďačilo za svoje národné prebudenie práve tejto Hrebendovej práci. Prostredníctvom svojej práce a záujmu o folklórnu tvorbu sa zbližil aj s ďalšími národnými dejateľmi, najmä s Augustom Horislavom Škultétym a spisovateľom Pavlom Dobšinským, Ľudovítom Kubánim a Štefanom Markom Daxnerom. Vážili si ho pre jeho šľachetné srdce, správne pochopený život a nadovšetko úprimnú bezhraničnú lásku k slovenskému národu.

2.2 Pavol Dobšinský ( 1828 – 1885)

Malá obec Drienčany v okrese Rimavská Sobota leží na riečke Blh v najjužnejšom výbežku Drienčanského krasu, v ktorom je vybudovaný náučný chodník. Pod múrmi evanjelického kostola je postavený pamätník "Zlatá podkova, Zlaté pero, Zlatý vlas" ako symboly slovenských ľudových rozprávok, venovaný pamiatke Pavla Dobšinského, ktorý v Drienčanoch pôsobil ako evanjelický farár posledných 24 rokov svojho života v rokoch 1861 až 1885.