Botto bol očarovaný krásou Gemera a Malého Hontu a v niektorých svojich básniach nadväzuje na svoje malohontské korene (Báj Maginhradu). Jako povedomý Slovák a Slovan víta 4.augusta 1863 Maticu slovenskú, do ktorej verbuje aj Gemercov a príslušníkov Učenej spoločnosti malohontskej. Zrastenosť Jána Bottu so sedliackym životom poddanského slovenského ľudu v baníckom malohontskom-gemerskom kraji je zrejmá už v prvých jeho básňach a ponáškach. Ján Bott bol vlastne jediný zo štúrovských klasikov, ktorý vyrástol z dedinského ľudu, a tak mal so slovenskou prírodou a jeho regiónom užší styk a porozumenie. Doma sa inšpiroval dolinou Rimavskou a Maginhradom a srdce ho vždy tiahlo na rodné brehy Rimavy, čo možno badať najmä v jeho korešpondencii s Dobšinským. Z jeho tvorby sú už notoricky známe romantické diela Žltá ľalia, Lucijný stolček, Povesť Maginhradu, Báj Maginhradu(s regionálnou tematikou), Margita a Besná, no najmä Smrť Jánošíkova, ktorá zostáva trvalou hodnotou slovenskej literatúry. Keby Botto nebol iné napísal, len Smrť Jánošíkovu, ktorá vyšla jako romanca r.1862 v Lipe s mottom Janka Kráľa, bol by mal trvalé miesto jako slovenské klasik a jedinečný básnik. Jeho miesto je nepochybné. Stoji jako zlté ohnivko v reťazi slovenských klasikov 19.stor.,ktori začali písať ešte před revolúciou. Očaril ponáškami, baladami, piesňami, bájami, povesťamia najmä melodickou, sociálnonacionálnou revolučnou a ľudovou Smrťou Jánošíkovou.
Už len kvoli jeho osobe by mali byť ľudia žijúci v Malohonte aspoň z časti hrdí na svoj región. Lásku k rodnému kraju ospieval v básňach Na Dolinu rimavskú, Ráno nad Dolinou rimavskou, Práčka na Rimave, Rimavín.

Hoj, vŕšky moje,pestúnky Doliny!
Jak by ste boli tie švárne dievčiny
V ihre na kráľku v dvoch radoch zakliate:
Tak mi ju večne v stred seba chováte!
A ponad vami ten Sinec polnočný
So svojím menším bratom Maginhradom-
Jak dva v povestiach víťazi báječní
Stoja na stráži nad svojím pokladom.

…

- 7 -
Vidím Ťa, vidím:nádhernes´odiata
Do lúk atlasu, purpuru i zlata;
Vo vienku Tvojom, čo ti čielko vije,
Dedinôk bielych skvejú sa ľalie.
A tá Rimava, strieborná Rimava
Stužkou kol pásu Tvojho sa pretkáva.
(Úryvky z básne Na Dolinu rimavskú)


2.4 Ľudovít Kubáni (1830 – 1869)

Kubáni sa narodil v Horných Zahoranoch 16.10.1830. Bol štúrovský básnik a spisovateľ nevšedných kvalít;ostáva v dejinách národnej kultúrnej histórie vzácnym reprezentantom nielen gemersko-malohontského kultúrneho života, ale celonárodnou literárnou osobnosťou.