Preto sa jeho všestranná, talentovaná, tvorivá a iniciatívna osobnosť stala predmetom širokého analytického prieskumu slovenských literárnych jazykovedcov.
Ľudovít Kubáni je vhodnou literárnou postavou, na ktorej možno dokumentovať triedne boje na rozhraní romantizmu a realizmu, ukázať koncepciu spolužitia Slovákov a Maďarov v duchu vzájomného porozumenia.Možno konštatovať, že svojou tvorbou výrazne zasiahol do vývinu slovenskej literatúry. Jeho literárny profil sa formoval v sociálno-ekonomickej a kultúrno-politickej situácii a atmosfére Gemera-Malohontu, kde žil a tvoril po návrate zo štúdii v Levoči.
Kubáni bol zložitá osobnosť a ťažko nájsť jediný kľúč k jeho osobnosti, aj keby sme ho hľadali priam na gemersko-malohontských vŕškoch a pažitiach – zemepisne ho inde nemožno hľadať, Geme-Malohont to bol autorov jediny slaný domov a súčasne aj celý veľký svet. V Kubánim dokazateľne presahuje autoštylizácia do skutočnosti, vydelenie sa z množstva (podobne ako Krasko, ktorý sa narodil par kilometrov od Horných Zahorian – v Lukovištiach), osamelosť, siroba je priamym dôsledkom slovenskej chudoby, slovenskej sociálnej, ekonomickej a kultúrnej biedy. A to ešte mal štastie – studienka, ktorú hľadal, studienka národného života, aspoň jedna z najdôležitejších bola v jeho časoch prave v Gemer-Malohonte. Dobrí známi Kubániho boli vtedajší veľkomožní páni Daxner a Francisci; gemer-malohontskí a iní rodoľubovia horlivo pripravovali, a potom aj otvorili revúcke gymnázium.Dobšinský bol jeho najlepším priateľom, pribuzný a pobratim, ba aj jeho majetný svokor, bývalý notár klenovský a vyšší úradník rimavskobrezovský Malatinský bol uvedomelý Slovák. Mohol sa teda Kubáni narodiť aj do oveľa horších podmienok ako práve gemersko-malohontských pätdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia.Tu sa sústreďuje aká-taká činnosť, zodpovedajúca pohybu čias na európskom západe, totiž prvej priemyselnej revolúcii. V Gemeri-Malohonte sa umiestnila takmer polovica železiarskej výroby v Uhorsku.
Kubáni strávil najšťastnejších päť rokov svojho nedokončeného života medzi maďarskými roľníkmi v Bátke a po celý svoj dospelý život sa denno-denne stýkal s úradníckym svetom, poznal maďarský život nie len z vonku, ale aj jeho vnútornú pozornosť a hlbokú,nevoľnícku biedu roľníkov. Pôsobil ako úradník na viacerých miestach ( Rimavské Brezovo,Jelšava, Rimavská Sobota, Bátka, Rožňava, Rimavská Baňa). Zomrel tragicky roku 1869 v Rimavskom Brezove.Začal veršovať ako študent. Už roku 1853 ako koncipistavydával ručne písaný

- 8 -
časopis Hodiny zábavy, ktorým chcel slovenskú inteligenciu zainteresovať do literárnej práce. Z jeho básnickej tvorby : Slzy osudu, Čierny oblak, Cmiter, Radzivillovna kráľovna poľská.