Z prozaických prác : Mendík, Suplikant, Emigranti, Hlad a láska, nedokončený román Valgata, prvá slovenská kriminalistická novela Pseudo-Zamojski.
Z Rimavskej Bane sa uchýlil do Rimavského Brezova, keď ho po maďarsko-rakúskom vyrovnaní roku 1867 prepustili zo štátnych služieb. Tu žil v biede so ženou a piatimi deťmi a nakoniec tu našiel aj svoju tragickú smrť.


2.5 Jozef Škultéty (1853 – 1948)

Dňa 25.novembra 1853 sa v rodine coburgovského horára narodil PhDr. H. c. Jozef Škultéty, historik, dlhoročný redaktor Slovenských pohľadov, publicista, literárny historik, filológ, univerzitný profesor, národný pracovník, doživotný správca Matice slovenskej, obranca slovenského jazyka a literatúry, editor, ale i korektor, kultúrny politik. Meno Škultéty je z latinského scultetus (druhý pád scultati), čo značilo richtár, starosta, šoltýs či šoltés, teda privilegovaný pomerne slobodný člověk, ktorý mal aj súdnu právomoc a nebol poddaný zemepánovi.
Jeho rodiskom je malá malohontská dedinka Potok, ktorá v tom čase mala okolo 50 domov s menej než 200 obyvateľmi. Štvrtú ľudovú a prvé štyri triedy gymnázia vychodil už v Rimavskej Sobote. Ako gymnazista bol Škultéty v zajatí maďarónskej výchovy. Po slovensky nevedel ani čítať , ba k slovenským chlapcom prejavoval nevôľu, ktorú im údajne dával aj pocítiť. Zlom v jeho živote nastal r.1867.Rok predtým sa jeho rodičia presťahovali zo Sútora do Kamenian, ktoré boli už ďalej od maďarského rimavskosobotského gymnázia, a preto rozhodli, poslať svojho syna na revúcke gymnázium, ktorého riaditeľom bol slovenskému národu oddaný August Horislav Škultéty. Menovec Jozefa Škultétyho a zároveň jeho riaditeľ, rodák z Novohradskej, zaviazal svoje životné účinkovanie S Malým Hontom a Gemerom.
Jozef Škultéty sa stal r.1871 dopisovateľom Národných novín a začína svoju literárnu činnosť. Neskôr sa stal ich redaktorom a v tejto funkcii vytrval 40 rokov. Potom sa presťahoval do Martina, ktorý sa stal jeho novým, trvalým domovom a strávil tu takmer 70 rokov života. Odtiaľto bojoval perom i skutkom za práva slovenského národa. Nemalú úlohu zohral aj při organizovaní a budovaní Slovenského národného múzea (1863). Škultéty bol editorom Hviezdoslavovho diela, napísal neprehľadný rad článkov z literárnej histórie a kritiky, jazykovedy a dejepisu v Slovenksých pohľadoch. Napísal štúdie: Slovenské memorandum 1861, o Matici slovenskej, Stodvadsaťpät rokov zo slovenského života, Nehaňte ľud môj.