Umrel 19.1.1948 v Martine, kde je pochovaný a predstavuje celonárodne významnú osobnosť, ktorá pochádza z nášho regiónu a dopĺňa tak súbor významných dejateľov narodených v našom okolí.

2.6 Ďalšie významné literárne postavy regiónu

Z ďalších významných osobností pochádzajúcich z Gemer-Malohontu spomenieme okrajovo spisovateľov :
Samo Vozár – pôvodom z Hrachova, kde aj umrel.

- 9 -

Ján Vratislav Francisci ( pseudonym Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský)-jedna z najvýznamnejších osobností revolučných a porevolučných rokov minulého storočia.

Samuel Kollár – rodák z Pondelka, slovenský regionálny historik popredný člen malohontských literárnych společností.

V Nižnom Skálniku bolo sídlo malohontských literárnych spoločností:
- Čitateľská spoločnosť malohontská (1791-1831)
- Učená spoločnosť Malohontská (Erudita societas Kishontensis,1808-1842)
Cieľom týchto spoločností bolo vybudovať vlastnú bibliotéku, šíriť osvetu medzi ľudom, pestovať vedu všetkých odborov, vydávať knihy pre ľud a školy. Spoločnosť vydala 25 zväzkov letopisov Solennia Bibliothecae Kis-Hontanae s príspevkami miestnych autorov ako boli Peter Pavol Šramka ( Klenovec), Michal Steigel ( z Drienčan), Samuel Kollár (z Hrnčiarskej Vsi, pôsobil aj v Ožďanoch a Čerenčanoch), Ján Krman ( z Kraskova), Peter Kubíni z Hnúšte, Juraj Gál z Hrachova, Gašpar Šulek a Ján Fízel z Tisovca, Ladislav Bartolomeides, Pavol Valaský, Juraj Paulíni, Ján Sepeši a mnohí iní. August Horislav Škultéty – riaditeľ revúckeho gymnázia, ktorý pochádzal z Tisovca.Okrem neho sa v Tisovci narodili alebo pôsobili ďalšie významné osobnosti: Dr.Samo Daxner, ktorý bol po smrti Štefana Marka Daxnera spolu s Júliusom Bottom ideový vodca v Gemersko-Malohontskej župe a neskôr jej prvý slovenský župan. Orkem neho ešte Michal Šteinhíbel, Václav Vranný, Ľudovít Clementis, Ján Štefánik ( propagátor zásad diferencovanej školy, tajomník Matice Slovenskej), Ján Uran ( redaktor časopisu Gemer-Malohont), Jonatan Dobroslav Čipka, Gustáv Lojko(šúrovský básnik, etnograf a profesor na revúckom gymnáziu), Vladimír Clementis( priekopník socialistickej literatúry, štátnik, vedúci redaktor DAV;1968 menovaný za zásluhy v komunistickom hnutí za Hrdinu Československej socialistickej republiky), Milan Kraus, Cyril Kraus(literárny historik). V Tisovci študovali Janko Matuška, Vladimír Mináč, Ján Brocko a i.

Vladimír Mináč – nar. 10.8.1922 v Klenovci. Je popredný súčasný spisovateľ a vo svojej tvorbe čerpá z partizánskych bojov v Slov.národnom povstaní, ktorého sa osobne zúčastnil v klenovských horách. Ďalšim Klenovčanom bol Ladislav Bartolomeides (1754-1825), člen Učenej spoločnosti malohontskej, významný slovenský geograj a regionálny historik.

Ivan Krasko – rodiskom i posmrtným miestom zakladateľa slovenskej modernej poézie bola obec Lukovištia. Jeho vlastné meno bolo dr.Ing.Ján Botto. Prvé básne písal pod pseudonymom Janko Cigáň. Zaujímal sa o svoj pôvod a pôvod rodiny Bottovcov a snažil sa genealogicky preskúmať čo najhlbšie. - 10 -
3.0 Gemersko-malohontské nárečové pozadie
autorov


V jazykových prejavoch každého „nášho“ človeka při dôkladnejšom pozorovani pobadáme isté prvky, poukazujúce na jeho jazykovú (nárečovú) príslušnosť. Možno povedať, že člověk svoju východiskovú rečovú bázu nikdy bez stôp, bez zvyšku – teda celkom – nezastrie a nezaprie, hoc by ju priam úzkostlivo premáhal, skrýval a zakrýval. Platí to vari v znásobenej miere o spisovateľoch.