Životne dôležité plochy lesa sa strácajú vyrubovaním, chovom dobytka a sťahovaním obyvateľstva. Stavba ciest takisto sprístupňuje vnútro lesa ďaľšiemu ničeniu. Ak bude pokračovať súčasné tempo odlesňovania, koncom storočia tu neostane žiadny les. Brazílska vláda v minulých rokoch vyrúbala veľké plochy lesa a vyzvala bezzemkov, aby sa prasťahovali a začali farmáriť. Pôda je však plytká, podlieha erózii a rýchlo stráca úrodnosť. Asi 30% dažďového pralesa sa vyrúbalo kvôli chovu dobytka. Pôda však dokáže uživiť dobytokm iba niekoľko rokov. Potom sa znova vyrubujú ďaľšie časti lesa. Každoročne sa z Brazílie exportujú tisíce kmeňov ebenového, tikového a mahagónového dreva. Dnes sa vytínanie stromov obmedzuje. Propaguje sa nábytok z mäkkého dreva.

Indiánske kmeňe
Kedysi žil v dažďovom pralese azda milón Indiánov. Dnes ich ostalo menej ako 200 tisíc. Väčšinu Indiánov tvoria kočovní pestovatrelia. Znamená to, že sa istý čas usadia na jednom mieste, kde lovia a pestujú základné potraviny, potom sa sťahujú ďalej. Týmto spôsobom sa vyčerpaná lesná pôda regeneruje. Indiánov ohrozujú od príchodu iných civilizácií choroby, ako sú chrípka alebo osýpky, proti ktorým nie sú odolný.

Ťažba
Za posledných dvadsať rokov sa v amazonskom dažďovom pralese našli nesmierne zásoby zlata a ďalších nerastných surovín. V Carajase náhodou objavili obrovskú zásobáreň železnej rudy, keď tu vrtulníkom havaroval jeden z geológov. Hornina obsahuje veľké množstvá železa, mangánu a medi. Ťažba patrí k významným priemyselným odvetviam aj nepriek škodám, ktoré pácha na daťďovom pralese.

Brasilia
Mesto Brasilia bolo postavené koncom 50. rokov ako súčasť vládneho projektu povzbudiť ľudí, aby sa sžahovali viac do vnútrozemia krajiny. Roku 1960 sa syalo po Riu de Janeiro hlavným mestom Brazílie. Mesto je postavenné v tvere lietadla s obchodnou štvrťou v centre, obytnými plochami na krídlach a vládou v pilotovej kabíne. Odvážna architektúra je typickým znamom tohto moderného mesta.