Priaznivé podmienky pre existenciu tu má naša najväčšia šelma medveď hnedý (Ursus arctos).V alpínskom pásme žijú typicky vysokohorské živočíchy ako hrabáč tatranský (Pitymys tatricus), hrabáč snežný (Microtus nivalis), populácia svišťa vrchovského (Marmota marmota) a retrodukovaná populácia kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), ktorý je pôvodným obyvateľom Vysokých Tatier a do Nízkych Tatier bol retrodukovaný v rokoch 1969-1974.Vtáctvo zastupujú druhy horského pásma, pásma kosodreviny a holí.K významným hniezdičom patria včelár obyčajný (Pernis apivorus), orol skalný (Aquilla chrysaetos), nepravidelne sokol sťahovavý (Falco peregrinus), tetrov obyčajný (Tetrao tetrix), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), dubník trojprstý (Picoides tridoctylus), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria). D ominujúcim rastlinným spoločenstvom na území NAPANT je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba) a smrekom obyčajným (Picea abies) prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Vo vyšších polohách na ne nadväzujú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti dominujú smrečiny už od úpätia horstva. V zóne lesa sú floristicky najzaujímavejšie a najhodnotnejšie oblasti s vápenatým podložím, kde rastú napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii), astra alpínska (Aster alpinus) i plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Pestrú vegetáciu stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Na týchto stanovištiach nachádzame viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, nevädze, zvončeky i zákonom chránenú ľaliu cibuľkonosnú (Lilium bulbiferum), veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), alebo šafran spišský. Sedlo Čertovica delí pohorie na časť Ďumbiersku na západe a Kráľovo- hoľskú vo východnej časti. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na Ďumbieri - 2043 m n.m. a najnižšiu pri Banskej Bystrici - 360 m n.m. V roku 1978 bol Nariadením vlády SSR č.119/78 Zb. zriadený a vyhlásený Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Rozloha tohto u nás najväčšieho chráneného územia bola vymená na 205 085 ha vrátane ochranného pásma. Z celkovej rozlohy národého parku tvorilo 123 990 ha
ochranné pásmo a 81 095 ha vlastné územie národného parku.
Po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetko- právne vzťahy bol vypracovaný návrh úpravy hraníc národného parku i ochranného pásma. Na
základe toho v r.1997 Nariadením vlády SR č.182/97 Z.z. bola podľa nových hraníc stanovená výmera národného parku (A) na 72 842 ha a ochranného pásma (B) na 110 162 ha.