(angl. Meteor Crater)
Severná Amerika / USA (štát Arizona)

Pred 20 až 50 tisíc rokmi dopadol na územie Arizonskej púšte obrovský meteroit s priemerom najmenej 30 m. Pred nárazom mal hmotnosť asi 70 000 ton, no keďže dopadol rýchlosťou 69 000 km za hodinu, po náraze sa roztrieštil na kúsky. Explózia asi štyridsaťkrát silnejšia ako výbuch atómovej bomby, ktorá zničila Hirošimu.
Európania ho objavili v roku 1871, no domnievali sa, že je to sopečný kráter. Až v roku 1902 Daniel Barringer dokázal, že sa nejedná o sopečný, ale o meteroický kráter. Horniny v okolí krátera nie sú totiž sopečného pôvodu, ale preukazujú stopy toho, že ich roztrieštilo veľké teleso, ktoré na ne dopadlo obrovskou rýchlosťou.
Návštevníci, ktorí chcú zostúpiť až na dno krátera, musia kráčať asi hodinu po strmom chodníku. (angl. Meteor Crater)
Severná Amerika / USA (štát Arizona)

Pred 20 až 50 tisíc rokmi dopadol na územie Arizonskej púšte obrovský meteroit s priemerom najmenej 30 m. Pred nárazom mal hmotnosť asi 70 000 ton, no keďže dopadol rýchlosťou 69 000 km za hodinu, po náraze sa roztrieštil na kúsky. Explózia asi štyridsaťkrát silnejšia ako výbuch atómovej bomby, ktorá zničila Hirošimu.
Európania ho objavili v roku 1871, no domnievali sa, že je to sopečný kráter. Až v roku 1902 Daniel Barringer dokázal, že sa nejedná o sopečný, ale o meteroický kráter. Horniny v okolí krátera nie sú totiž sopečného pôvodu, ale preukazujú stopy toho, že ich roztrieštilo veľké teleso, ktoré na ne dopadlo obrovskou rýchlosťou.
Návštevníci, ktorí chcú zostúpiť až na dno krátera, musia kráčať asi hodinu po strmom chodníku. (angl. Meteor Crater)
Severná Amerika / USA (štát Arizona)

Pred 20 až 50 tisíc rokmi dopadol na územie Arizonskej púšte obrovský meteroit s priemerom najmenej 30 m. Pred nárazom mal hmotnosť asi 70 000 ton, no keďže dopadol rýchlosťou 69 000 km za hodinu, po náraze sa roztrieštil na kúsky. Explózia asi štyridsaťkrát silnejšia ako výbuch atómovej bomby, ktorá zničila Hirošimu.
Európania ho objavili v roku 1871, no domnievali sa, že je to sopečný kráter. Až v roku 1902 Daniel Barringer dokázal, že sa nejedná o sopečný, ale o meteroický kráter.