januára 1506, ktorou Ján Podmanický ustanovuje v 30 článkoch obecný štatút mesta Bystrica. Okrem iného sa v nej spomínajú cechy: mäsiarsky, tkáčsky, čižmársky, Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina. 29. augusta 1526 padol v bitke pri Moháči Jánov brat Michal i uhorský kráľ Ľudovít II. Druhému Jánovmu bratovi Štefanovi, najstaršiemu biskupovi v Uhorsku, pripadla významná úloha - korunovať nového panovníka. A korunoval ich hneď dvoch. Na tom istom mieste, tou istou korunou. V Stoličnom Belehrade, v roku 1526 Jána Zápoľského a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburgského. Epitaf Rafaela Podmanického Poslední z rodu, Ján a Rafael, ťažiac z tejto politickej situácie, ako prívrženci Jána Zápoľského násilne obsadzovali panstvá svojich protivníkov a potom žiadali od "svojho" kráľa, aby im na ne udelil donáciu. Po smrti Zápoľského sa usilovali o zmierenie s Ferdinandom II. Turecké nebezpečenstvo im dopomohlo k dohode s cisárskym dvorom, takže v decembri 1544 Ferdinandovi prisahali vernosť. Rod Podmanických vymrel po meči - smrťou Rafaela roku 1558. Náhrobný epitaf s jeho vyobrazením a slovakizovaným textom je zabudovaný v stene predsália rímsko- katolického kostola v Považskej Bystrici, postaveného v 14. storočí. Zomierajú bezdetní, po ich smrti panstvo prechádza do rúk mocného rodu Balassovcov. S ich príchodom nastáva pre mesto ďalšie z ťažkých období - storočie stavovských povstaní. Mesto i okolie postupne drancovali vojská Štefana Bočkaya /1604/, Imricha Tokolyho /1679 - 80/, Berczényiho a Očkaya /1707/. Napriek nepriaznivej dobe, panovníci mestu udeľujú ďalšie privilégiá, čím získava prestíž pred ostatnými obcami na okolí.
V roku 1571 kráľ Maximilián dodáva k dvom sviatkom jarmočným ešte dva jarmoky na Troch kráľov a na sv. Trojicu. V 1656 panovník Ferdinand III. udeľuje mestu ďalšie výsady, a to potvrdením jarmokov v pondelok po Kvetnej nedeli a na sv. Vavrinca. Na žiadosť občanov zemepáni ešte potvrdili staré právo výčapu v časoch jarmoku a povolili postavenie jednej píly na vyšnom mlyne. V roku 1716 sa začína sústavné zaznamenávanie obecných záležitostí tyv. Protocolum privilegiati oppidi vagh Besterze. Zo záznamov sa dozvedáme, že hlavou mesta bol richtár, volený podľa zvyku na sv. Juraja, právne záležitosti vybavoval volený notár, majetok mesta spravoval obecný hospodár - gazda. Mesto ďalej zamestnávalo hájnikov, pastierov a hlásnika. 19. storočie môžeme z pohľadu mesta nazvať storočím pohrôm. Mestečko stíhali povodne, požiare a epidémie.