Besnota

Besnota je smrteľné ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Vírus besnoty sa nachádza v slinách chorých zvierat a prenáša sa priamym kontaktom zvieraťa – pohryznutím, poškriabaním alebo iným zavlečením vírusu do rany napr. pri šklbaní peria či sťahovaní kože z chorého zvieraťa. V poranenej pokožke sa vírus rozmnožuje a putuje pozdĺž nervového vlákna do centrálneho nervového systému až k mozgu. „Zradnosť choroby je v tom, že napriek značnému pokroku vo vývoji antivírusových liekov neexistujú preparáty, ktoré by zabránili rozmnožovaniu tohto nebezpečného vírusu. Ak u človeka klinicky prepukne besnota, niet preňho záchrany. Preto v tomto prípade ako prevencia pôsobí včasné očkovanie, t.j. bezprostredne po poranení podozrivým zvieraťom, najneskôr do 48 hodín na špecializovaných pracoviskách – infekčných klinikách. Prameňom nákazy človeka sú v jednotlivých častiach sveta rôzne druhy domácich a voľne žijúcich zvierat – líška, vlk, pes, mačka, šakal, skunk, ale i netopier, dobytok či hydina.. Besnota u zvierat sa vyskytuje vo všetkých svetadieloch okrem Austrálie a Antarktídy. U zvierat sa prejavuje ako zápal mozgových blán, čo spôsobuje, že zviera stráca od prírody danú plachosť, nebojí sa ľudí, prichádza cez deň do blízkosti obydlí. V prvej fáze besnoty môže byť krotké, v ďalšej zase napádať psov, mačky, domácu hydinu i ľudí.
V jeden neskorý večer sa pred horárňou zúrivo rozbrechali psy. Horár chcel skontrolovať, čo sa deje, otvoril dvere a do domu sa vrútila besná líška, ktorá v zmätku skočila na spiacu ženu. Domáca pani pocítila tlak na prsiach. Keď zazrela oči chorej líšky, nestratila duchaprítomnosť a paplónom ju zvalila na zem. Líšku s manželom usmrtili. Ešte tú noc jej bola podaná vakcína, takže neochorela.

Výstrahou môže byť prípad, keď pána domu v apríli pohrýzla jeho mačka. Uhryznutiu nevenoval pozornosť, nedal sa ošetriť ani na druhý deň, keď mačku našiel zdochnutú. Prvé príznaky ochorenia sa objavili až koncom novembra. Priebeh bol rýchly, skončil sa smrťou. Až dodatočne, keď sa pátralo po príčinách, jeho manželka si spomenula, že mačka sa na istý čas stratila. Keď sa vrátila, bola už besná. Keby sa dal vtedy ošetriť, mohol žiť.

Prvé príznaky
Príznak tlecieho štádia (inkubačná lehota – kým sa prejaví choroba) od zranenia k rozvoju prvých príznakov až po plné prepuknutie ochorenia je rôzny. Trvá od 10 dní po 1 až 2 roky. Závisí od typu zvierat, miesta pohryznutia a hĺbky poranenia.

Čím bližšie k centrálnej nervovej sústave, tým je nástup príznakov rýchlejší. Pri uhryznutí do nohy trvá omnoho dlhšie, kým sa vírus dostane do mozgu, ako keď zviera uhryzne do ruky, tváre krku či hlavy. Najútočnejší a najagresívnejší vírus má vlk, líška, pes, mačka.. Typickým príznakom tlecieho štádia je bolesť už zahojenej rany. Pálenie a svrbenie vyžaruje smerom hore. Neskôr sa objavia bolesti hlavy, vysoké teploty, bolesť šije. V ďalšom štádiu (exitačnom) postihnutý je nepokojný, dostáva kŕče hrdla, hrtana a dýchacieho svalstva, sliní, stáva sa útočný, napáda okolie a objavujú sa prvé príznaky poruchy vedomia. V priebehu tretieho štádia sa u pacienta objavuje ochrnutie – chorý nemôže prehĺtať, prestane sa pohybovať, umiera. Vyskytuje sa aj tzv. tichá forma besnoty. Zradná je v tom, že od prvého štádia prechádza bez útočnej formy do tretieho, posledného.

Prejavy u zvierat
Neočkovaný pes v prvom štádiu požiera svoje výkaly, odmieta poslušnosť pánovi, je nepokojný, zavíja. V druhom štádiu je útočný, napáda človeka, ktorý mu kráča v ústrety. Zaujímavé je, že neútočí zozadu. Nadmerne sliní. Podobne sa správajú aj iné zvieratá.

Zdroje:

Večerník -