Sporangiofory sú štítkoité, výtrusy guľovité, zelené a sú v nich 4 stužkovité, na konci rozšírené rozhadzovače.
Rozšírené sú po celej zemeguli, od trópov až po studené pásma. K najčastejším druhom patrí praslička roľná (equisetum arvense), rastie ako burine na vlhkých poliach, v záhradách a priekopách. Z lužných lesov a smrečín je známa praslička lesná (equisetum sylvaticup). Na močiaroch a vlhkých miestach rastie praslička močiarna (equisetum palustre).

5. oddelenie: SLADIČORASTY (Polypodiophyta)
Sú to prevažne byliny, menej dreviny obyčajne s podzemkami husto porastenými koreňami. Listy, často veľkých rozmerov, vyrastajú priamo z podzemkov alebo na nadzemných stonkách. Najčastejšie sú perovito zložené, v mladosti špirálovito zvinuté (ochrana delivých pletív), porastené trichómami. Na rube listov vyrastajú výtrusnice, obyčajne združené do kôpok (sorusy), ktoré sú často chránené blanitou zásterkou.
Systematické triedenie sladičorastov býva rôzne a dosiaľ neexistuje všeobecne uznávaný systém. Napríklad trieda sladiče (paprade – polypodiopsida), sa delí na niekoľko podtried.
Podtrieda sladičové (polypodiidae) je najpočetnejšia, patria do nej byliny, ale aj stromovité druhy s veľkými, obyčajne zloženými listami. Z lesných druhov je najznámejšia papraď samčia (dryopteris filix – mas), má až 1m dlhé, jednoducho perovito zložené listy, kôpky výtrusníc sú zakryté obličkovitou zásterkou. Podobná je aj papradka samičia (athyrium filix – femina), má však jemnejšie listy, čiarkovité kôpky výtrusníc (sorusy) sú kryté zásterkou. V lesoch a pobrežných húštinách rastie perovník pštrosí (matteuccia struthiopteris).
V lesoch, najmä na skalných bralách, rastie sladič obyčajný (polypodium vulgare), má perovito strihané listy s okrúhlymi kôpkami výtrusníc bez zásterky.
Našou najväčšou papraďou je orličník obyčajný (pteridium aquilinum). Listy má dlhé až 2m, výtrusnice sú na ich podvihnutom okraji. Rastie najmä na okrajoch lesov, krovinatých stráňach a pasienkoch.