Sluchový orgán reaguje na tlak (najčastejšie tlak vzduchu) a patrí preto medzi mechanoreceptory. Je zo všetkých mechanoreceptorov najcitlivejší, zaznamenavá energiu už o hodnote asi 5.10 na 23 Joula. Orgánom sluchu je ucho (latinsky auris). Ľudské ucho vníma zvukové vlny v rozsahu frekvencií 16 - 20 000 Hz a najcitlivejšie je na tóny v oblasti okolo 1000 - 3000 Hz (hovorené slovo). Je schopné rozlíšiť približne 400 000 rozličných druhov zvukov. U zvierat (krysa, pes) je rozsah vnímania zvukových vĺn posunutý vačšinou k vyšším frekvenciám. Tak napríklad kočka vníma zvukové vlnenie o frekvenciách 60 Hz - 65 000 Hz, pes 15 Hz - 50 000 Hz (ultrazvukové píšťalky) a mol dokáže vnímať vlnenie o frekvencii až 150 000 Hz.

Časť ucha, ktorú vidíme sa nazýva vonkajšie ucho. Vonkajšie ucho zachytáva zvukové vlny a ako cez lievik ich posúva do zvukovodu, ušného kanála. Dôležité časti nášho ucha sú uložené tri alebo štyri centimetre v hlave, v oblasti pod okom. Vnútorné časti ucha musia byť dobre chránené vnútri lebky. Menia zvukové vlny na elektrické nervové signály a vysielajú ich do mozgu. Mozog signály tried
i a my na základe toho "počujeme". Je veľmi užitočné, že máme dve uši. Ak zvuk prichádza z jednej strany, zvukové vlny sa dostanú do jedného ucha o zlomok sekundy skôr ako do druhého ucha. Mozog rozpozná tento časový rozdiel a povie nám, odkiaľ zvuk prichádza. Ucho je úžasný a veľmi jemný orgán. Dokáže zachytiť všetky rozličné zvukové vlny pri hre orchestra. Vie zistiť silu (hlasitosť) zvuku a rozlíšiť vysoké a hlboké tóny (výška tónu). Zo signálov, ktoré prichádzajú počas koncertu do mozgu, môžeme rozoznať každý nástroj, hoci všetky hrajú naraz.

Vonkajšie ucho

Vonkajšie ucho sa skladá z ušnice a zo zvukovodu, teda z trubice vedúcej dnu do ucha. Veľa zvierat hýbe ušami, aby zistili, odkiaľ zvuk prichádza.
Koža vnútri zvukovodov vytvára lepkavú žltkastú tekutinu, ktorá sa volá ušný maz. Prach a nečistoty zo vzduchu sa naň lepia, a tým sa udržuje vnútorné ucho v čistote. Pri žuvaní a rozprávaní svaly trochu pohybujú okrajom zvukovodu a starý maz sa takto dostáva postupne von.

Stredné Ucho

Keď udrieme na bubon, rozochveje sa alebo vibruje a uvedie do pohybu okolitý vzduch. Tak vznikajú zvukové vlny. Ušný bubienok pracuje opačným spôsobom. Zvukové vlny naň udierajú a on začne vibrovať. Vibrácie sa šíria cez tri kostičky, kladivko, nákovku a strmienok (na obrázku si všimnite ich tvar). Vnútorne Ucho

Vnútorná časť ucha je veľmi zložitá.