Rastliny

Nižšie rastliny - stielkaté
- všetky skupiny prevažne autotrofných rastlín, kt. majú v chloroplastoch okrem chlorofylu a aj chlorofyl b,c, alebo d. Iba stielku. Môže byť jednobunková alebo mnohobunková, ale nikdy nie je rozlíšená na koreň, stonku, listy a kvety. Ich telo môže mať rozličný tvar. Typické je pre nich rozmnožovanie výtrusmi - spórami, preto patrie do skupiny výtrusných rastlín - Sporophyta. Systém nižších rastlín. Riasy
Najjednoduchší typ stielky majú jednobunkové riasy, kto. telo - jedna bunka, môže byť pohyblivá ( pomocou byčíkov alebo panôžok) alebo nepohyblivá. Pre jednoduché riasy je preto typický typ stielky bičíkatý - monádoidný, meňavkovitý - ameboidný a nepohyblivý bunkový - kokálny. Mnohobunkové stielky - telo tvoria jednoduché alebo rozkonárené vlákna. Najčastejší typ stielky mnohobunkových rias je vláknitý - trichálny, pre ktorý sú typické jednojadrové bunky. Rúrkovitý typ = jedna veľká bunka s viacerými jadrami. sifonokládiový typ stielky predstavuje mnohobunková vláknitá stielka, ktorej bunky sú viacjadrové napr. žabí vlas. Mnohobunkové stielky - pletivový typ - môžu byť rozlíšené na pakorienky, pabyľku a palístky.
Nepohlavne sa riasy rozmnožujú mitózou alebo tvorbou výtrusov. Riasy sa môžu rozmnožovať aj vegetatívne úlomkami a rôznymi časťami stielky.
Pohlavné rozmnožovanie prebieha splývaním pohlavných buniek - gamét. Keď splývajú dve pohyblivé gaméty rovnakého tvaru a veľkosti, je to izogamia. Pri splývaní dvoch pohyblivých gamét rozdielneho tvaru a veľkosti ide o anizogamiu. Keď splýva vačšia nepohyblivá gaméta s menšou pohyblivou gamétou je to oogamia. Pre riasy je charakteristické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie - rodozmena. Vegetatívna stielka predstavuje haploidnú generáciu - gametofyt, ktorá zabezpečuje tvorbu pohlavných buniek. Zygota je výsledkom pohl. procesu a z nej spravidla vzniká diploidná nepohlavná generácia sporofyt zabezpečujúca tvorbu spór. Keď sú gametofyt a sporofyt morfologicky rovnaké hovoríme o rovnakotvarej rodozmene. Keď sa líšia ide o rôznotvarú rodozmenu.
1.oddelenie: červené riasy
2.oddelenie: rôznobičíkaté riasy
3.oddelenie červenoočká ,kryptomonády, panciernatky
4.oddelenie: zelené riasy
Oddelenie Červené riasy: červené farbivo - fykortytnín. Chloroplasty obsahujú chlorofyl a a chlorofyl d. Pri fotosyntéze nevzniká škrob. Nepohlavne sa rozmnožujú spórami. Červené riasy žijú prevažne v moriach. Ich telo tvoria mnohobunkové, vláknité a alebo pletivové stielky.

Menšiu skupinu tohto oddelenia tvoria sladkovodné, často jednobunkové riasy. Medzi sladkovodné mnohobunkové č. riasy patrí žabie semä. Sladkovodné druhy vyhľadávajú čisté, pramenisté vody. Morské č. riasy pokrývajú skalnaté pobrežia morí, ale žijú aj v hĺbke do 100m, zriedkavejšie aj hlbšie. Využitie: potravina, lekárske účely. Najznámejší produkt je agar.
Oddelenie Rôznobičíkaté riasy: pohyblivé, bičíkaté bunky s dvoma nerovnako dlhými bičíkmi. chloroplasty obsahujú chlorofyl a, c a hnedé farbivo fukoxantín. Najjednoduchšia stielka je jednobunková, ktorá môže byť pohyblivá a nepohyblivá. Sú sladkovodné aj morské. Najznámejšie triedy: rozsievky, hnedé riasy - chaluhy. 1. Trieda:Rozievky sú miktoskopické jednobunkové riasy, žijúce jednotlivo alebo v kolóniách. Najčastejšie sa rozmnožujú nepohlavne pozdĺžnym rozdelením materskej bunky na 2 dcérske. Najrozšírenejšia skupina rias v prírode. Žijú v sladkých vodách, moriach a v pôde. Diatomit vytvárajú.
2. Trieda: Hnedé riasy - chaluhy. Stielky hnedých rias sú mnohobunkové, makroskopické, dlhé až niekoľko metrov, často so zložitou stavobou pletivovej stielky. Sú to morské riasy. Využitie ako hnojivo, palivo, na výrobu sódy, jódu apotaše. Chaluha sargasová - najrozšírenejšia v Sargas. mori a stielka môže byť dlhá až niekoľko metrov.
Oddelenie Červenoočká, kryptomonády, panciernatky.
- jednobunkové ,mikroskop. org. pohýbujúce sa bičíkmi. Všetky typy vodných biotopov osídľujú. Sú významnou zložkou morského i sladkovodného planktónu. Patria k najstarším org. na Zemi.
Červenoočká- euglény. veľké jednobunkové bičíkovce. Ich telo- bunku obklopuje pelikula, ktorá umožňuje premenlivý tvar tela. Pohyb - 1 alebo 2 bičíkmi, uložené v hornej časti bunky v osobitnom fľaškovitom útvare. Charakteristické - červená očná škvrna, ktorá leží volne v cytoplazme. Tvoria ju olej. kvapky obsahujúce karotenoidy. Najčastejšie sa rozmnožujú pozdĺžnym delením bičíkovca na 2 dcérske bunky. Medzi najrozšírenejšie patrí eugléna zelená. Kryptomonády. - bičíkovce, nesúmerne sploštené bunky s 2 nerovnomerne dlhými bičíkmi. Kryptomonádka v našich vodách.
Panciernatky- jednobun. bičíkovce s 2 nerovnakodlhými bičíkmi, ktorých bunky porkýva celulózová bun. stena- keď je veľmi hrubá vytvára pancier. Rožkovka napr. Oddelenie Zelené riasy: ich chloroplasty obsahujú chlorofyl a, b , karotén a xantofyly. škrob = zásobná látka. Bunková stena je celulózová a viacvrstvová.
Triedy: 1. vlastné zelené riasy
2. spájavky
3. chary
1.Trieda: Vlastné zelené riasy: 2 alebo 4 bičíky.

Rozmnožujú sa všetkými možnými spôsobmi pre riasy. Obývajú všetky vodné biotopy. Spolu so sinicami sú hlavnými producentmi org. hmoty vo vodách v letnom období. Zelené bičíkovce ( s monádiodnou stielkou) žijú buď jednotlivo napr. kartéria alebo v kolóniach napr. váľač alebo vytvárajú cenóbiá ako napr. pandorína. Buknové zelené riasy ( s kokálnou stielkou) žijú jednotlivo,v kolóniach napr. cholera alebo v cenóbiách napr. scenedesmus. Vláknité zelené ( s trichálnou stielkou) rias vytvárajú jednoduché alebo rozkonárené vlákna ako napr. riasa chetofóra alebo morský šalát. Rúrkovité zelené riasy. ( so sifonálnou stielkou) sú prevažne makroskopické morské riasy napr. halimeda. Sifonokládiové zelené riasy - stielku tvorí rozkonárené alebo nerozkonárene vlákno, zvyčajne prichytené o podklad anpr. žabí vlas.
2. Trieda: Spájavky : jednobunkové alebo vláknité riasy. Ich bun. stena je celistvá nedelená alebo je zárezom rozdelená na 2 alebo viac častí. Zvláštny typ rozmnožovania, ktoré prebieha spájaním. Spájavky sú riasy sladkých vôd.
3. Trieda: chary - makroskopické riasy. Stielka je pletivová rozlíšná na pakorienky, pabyľku a palístky. Chary predstavujú najdokonalejší vývojový stupeň oddelenia zelených rias. Rastú iba v sladkých a zmiešaných vodách.
VYŠŠIE RASTLINY CORMOBIONTA - telo kromus je rozčlenen´ňe na koreň, stonku , listy, výtrusnice a kvety. Pre vyššie rastliny je char., že ich telo reprezentuje sporofyt. Gametofyt je reprodukovaný len na rozmnožovancie orgány.
Výtrusné cievnaté rastliny :
1.oddelenie ryniorasty, 2. oddelenie machorasty, 3. plavúňorasty, 4. prasličkorasty, 5. sladičorsty
1.Oddelenie :Ryniorasty " najstraršia skupina fosílny výtrúsnych cievnatých rastlín. Boli to rastliny plytkých vôd a bahnitého pobreňzia. Väčšina nálezísk z mor. brehov. Z vývojového hľadiska predstavujú najdôležitejší fylogenetický uzol evolúcie vyšších rastlín. Medzi naj. druhy patrí Rhynia major. Izomorfná, izospórická.
2.Oddelenie :Machorasty -mnohobunkové, zelené a najdokonalejšie organizované výtrusné stielkaté rastliny. Prevažnú časť života v stave gametofytu. Heteromorfná, izospórická. Stielka machorastov je pri nižších vývojovýc stupňochlupe)novitá, pri dokonalejších je rozlíšená na pakorienky, pabyľku a palístky. Na gametofyte sa vytvárajú pohlavné orgány, buď spoločne na jednej rastline alebo osobitne na oddelených jedincoch. Machorasty sú jedinou žijúcou skupinou vyš. rastlín kde je gametofyt prevládajúcou generáciou nad sporofytom. Machorasty sú prevažne vlhkomilé,suchomilé.

Odumreté stielky rašelníkou poskytujú rašelinu. 1.Trieda: pečeňovky: najnižšie organizované, ich stielky buď lupeňovité alebo listovité. Najznámejšia je porastnica mnohotvárna. Vútrusnica bez stĺpika. Palístky bez strednej žilky. Pakorienky 1 bunkové.
2.Trieda: machy : najdokonalejšia stavba tela. Gametofyt tvorí diferencovaná stielka, rozlíšená na pakorienky, pabyľku a palístky. Palístky so stred. žilkou a výtrusnica so stĺpikom.(sporofyt) Významný druh : rašeliník močiarny, merík vlnkatý, ploník borievkový.
3:Oddelenie Plavúňorasty : byliny a fosílne dreviny. Stonka je plná, vidlicovito rozkonárená, husto porastená malými, jenožilovými listami. Na vrchnej strane listov, niektoré druhy majú pajazýček, ktorý slúži na nasávanie daždovej vody. Výtrusnice vyrastajú jednotlivo na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sú len málo odlišné od asimilačných listov a väčšinou sú zostavené do klasov. Vo výtrusniciach sa tvoria rovnaké- izospórické alebo morfologicky rozdielne- heterospórické výtrusy. 1.Trieda: Plavúne: bylinné typy s jednducými listami s rovnakými výtrusmi sa zaraďujú do triedy plavúne. Najz. plavúň obyčajný- dlhú. plazivú stonku, husto porastenú listami. Rastie na kyslých pôdach v ihličnatých lesoch. CHRÁNENÁ RASTLINA.
2.Trieda: Plavúnky : rôznovýtrusné typy, vrátane fosílnych drevín, na listovh s pajazýčkami. Plavúnka brvitá- na horských lúkach. Vysoká 8-10cm.
4.Oddelenie Prasličkorasty : trváce byliny, fosílne boli aj dreviny. Stonky sú článkované,praslenovito rozkonárené a duté. Listy sú jednoduché, šupinovité usporiadané do praslenov a bázami zrastené do pošiev. Výtrusnice vyrastajú na útvaroch stonkového pôvodu, na sporagioforoch. Sporagiofory tvoria vrcholové klasy. Výtrusnica - izospórická. Z výtrusov vyrastajú buď jednopohlavné alebo obojpohlavné zelené prvorasty.
1:Trieda: Prasličky : 20 - 30 m v karbóne a v perme, hrubé 1m.
Čeľad: Prasličkovité byliny s článkovanou a praslenovito rozkonárenou dutou stonkou. Sporangiofory sú štítkovité,výtrusy guĺovité, zelené a sú na nich 4 stužkovité rozhadzovače. Najznámejšie : Praslička roľná, prasličká lesná, praslička močiarna.
5.Oddelenie Sladičorasty: byliny, menej dreviny. Listy veľkých rozmerov, vyrastajú priamo z podzemkov alebo na nadzemných stonkách. Najčastejšie sú perovito zložené, v mladosti špirálovito zvinuté, porastené trichómami. Na rube listov vyrastajú výtrusnice, často chránené blanitou zásterkou, obyčajne združené do kôpok. Prvorasty sú lupeňovité,zelené.

1.Trieda: Sladiče
1.Podtrieda: Sladičové : najpočetnejšia, byliny, stromovité druhy,s veľkými, obyčajne zloženými listami. Zástupcovia: papraď samčia, papraďka samičia, peronik pštrosí, sladič obyčajný, slezník cervený, orličník obyčajný. 2.Podtrieda: Marsileidae : Vodné sladiče .. marsilea štvorlistá.

Zdroje:

Biológia pre 3. ročník stredných škol -