Slonie spoločenstvo preto predstavujú hlavne stáda samíc. Žijú v trvalých skupinách, ktoré tvoria príbuzné jedincce spolu s ich potomstvom. Tieto malé stáda znamenajú hrozivý front proti väčšine foriem nebezpečenstva. Už len vďaka veľkosti sú dospelé slony prakticky nezraniteľné pred útokmi levov a iných veľkých mäsožravcov, okrem prípadov, keď sú choré alebo staré. Ohrozené sú len najmladšie sloníčatá, aj keď levy majú reálnu šancu zabiť i zdravého mladého slona, ak sa im podarí oddeliť ho od skupiny. V prípade nebezpečenstva slony vytvoria obranný polkruh, pričom tie najmladšie sú medzi dospelými slonicami. Inokedy vyrazia do útoku, len čo zazrú, resp. zacítia leva. V takýchto prípadoch slon vyženie niekoľko levov až na strom a cestou udupe všetky levíčatá, ktoré nedokážu utiecť.

Stretnutia
Stretnutie slonej rodiny predstavuje hlučný rituál sprevádzaný trúbením, bručaním, plieskaním ušníc a vzájomným otieraním trupov. Samice a mladé samce žijú v tesne zomknutých skupinách - čriedach, v ktorých sú všetky jedince v blízkom príbuzenstve. Skupina sa niekedy, napr. pri nedostatku potravy, nakrátko rozdrobí na niekoľko menších skupiniek. Keď sa tieto skupinky znova stretnú, zvítanie pozostáva z pohládzania chobotmi a z niekoľkých zabručaní. Zvítania po mnohých dňoch sú hlučné a emotívne, sprevádzané plieskaním ušníc, trúbením a vzájomnými dotykmi. Príjem vody
K napájadlu kráčajú vo vyrovanom zástupe, chobotmi sa držia za chvosty. Slon prekonal problém pitia nasávaním vody do chobota a následným vystreknutím do úst. Plný chobot dospelého slona naberie takmer 5 litrov vody, pričom denne potrebuje 85 až 110 litrov tekutín. Malé sloníčatá chlípu vodu jazykom, no vo veku 3 rokov už majú túto zručnosť ako dospelí. Bez pitia vydržia aj niekoľko dní.

Potrava
Sú to výlučne bylinožravé cicavce, no zloženie ich potravy však značne kolíše podľa oblasti, ktorou práve prechádzajú (od rovníkových pralesov po polopúšť) a podľa obdobia (sucho alebo tropické lejaky). Živia sa prakticky všetkými druhmi rastlín: pohybmi chobota trhajú chumáče trávy, trhajú lístie zo stromov. Slonovi vyrastie v priebehu života šesť zubov na každej čeľusti. Sú to tzv. molariformné zuby – fungujú vždy po 1 v každej polovici čeľuste a zozadu sú postupne nahradzované.
Prvé zuby sa objavujú vo veku troch mesiacov, a tie sú neskôr nahradené po troch rokoch (potom po 5, 10, 20 a 30). Keď je posledná stolička opotrebovaná, je zviera obvykle staré 60 rokov a už nemôže jesť tvrdú zeleninu, nedokáže ju spracovať a hynie od hladu.