Rastlinné pletivá

Rastliny sa podľa zložitosti stavby rozdeľujú na jednobunkové a mnohobunkové. Telo jednobunkových rastlín tvorí jedna bunka, ktorá vykonáva všetky nevyhnutné funkcie. Mnohobunkové vyššie rastliny sú zložené z veľkého množstva buniek rôzneho pôvodu, tvaru a funkcií. Súbory buniek rovnakým tvarom, rovnakého pôvodu a prispôsobených na vykonávanie určitej špecifickej funkcie sú pletivá. Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív, sa nazýva histológia. Pletivá vznikajú delením buniek, ktoré sú spojené plazmodezmami. Sústavy pletív vytvárajú morfologicky a funkčne zosúladené orgány a sústavy orgánov tvoria jednotný organizmus.

Podľa schopnosti buniek deliť sa v určitej etape vývinu sa pletivá rozdeľujú na delivé a trváce.
Delivé pletivá tvoria bunky, ktoré sú schopné deliť sa a tým umožňujú rast rastlín. Nachádzajú sa v rastových vrcholoch. Rastových vrcholoch koreňa a stonky možno rozlíšiť pôvodné (vrcholové) meristémy. Ich ďalším delením vznikajú primárne meristémy, z ktorých stratou delivej schopnosti vznikajú trváce pletivá. Latentné meristémy sa začínajú deliť až za určitých podmienok. Príkladom takéhoto meristému v stonke a v koreni je pericykel.
Sekundárne (druhotné) meristémy vznikajú už z diferencovaných buniek, ktoré znovu nadobudli delivú schopnosť. Patrí sem kambuium a felogén, ktoré zabezpečujú sekundárne delenie stonky alebo koreňa.
Trváce pletivá sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sú tvarovo a funkčne špecializované na vykonávanie určitých funkcií a ďalej sa už nedelia. Podľa zhrubnutia bunkovej steny sa rozdeľujú na:
- Parenchým – tvoria tenkostenné bunky s nezhrubnutou bunkovou stenou. Medzi bunkami sa nachádzajú medzibunkové priestory.
-Kolenchým – sú podobné ako parenchýmy, ale v miestach stretu buniek
je zhrubnutá stena
-Sklerenchým – je to pletivo zo zhrubnutou bunkovou stenou. Je
zhrubnutá v celom rozsahu
-Prozenchým – bunky sú predĺžené v jednou smere, bez medzibunkových
priestorov s nezhrubnutými bunkovými stenami. Podľa funkcie, ktorú pletivá vykonávajú, rozdeľujú sa na krycie, vodivá a základné pletivá.
Krycie pletivá chránia rastlinu pred nepriaznivým vplyvmi prostredia, pred mechanickým poškodením, nadmerným vyparovaním vody a sprostredkývajú výmenu látok s vonkajším prostredím.Pokožka nadzemných orgánov sa nazýva epiderma, kým v koreni, vzhľadom na odlišné funkcie, sa nazývajú rizoderma.

Na vykonávanie určitých funkcií vytvára pokožka na svojom povrchu špeciálne útvary:
- Kutikula – tvorí súvislú vrstvu na vonkajšej stene listov a stoniek. Obsahuje kutín, ktorý je takmer nepriepustvný pre vodu aj soli a tým chráni rastlinu pred vysychaním.
- Prieduchy – sprostredkúvajú výmenu plynov medzi rastlinou a vonkajším prostredím. Prieduchy tvoria zatváravé bunky obličkovitého tvaru, medzi ktorými je dýchacia medzera.V prieduchových bunkách sú vždy chloroplasty.
- Hydatódy – sú to prieduchy, ktoré stratili zatváraciu schopnosť, preto sú trvalo otvorené
- Chlpy (trichómy)– sú súčasťou pokožkových pletív a ich tvar, štruktúra a funkcia sú rozdielne. Poznáme krycie, žľaznaté, pŕhlivé a absorpčné trichómy.
- Emergencie – sú viacbunkové útvary, na vznik ktorých sa podieľajú aj podpokožkové bunky. Rozlišujú sa krycie, ktoré majú ochrannú funkciu, a žľaznaté, ktoré vylučujú sliz a živice, emergencie. Vodivé pletivá zabezpečujú transport vodných roztokov a spracovaných živín do jednotlivých častí rastliny. Vodivé pletivá nemajú nižšie bunky, ktoré si prísun živín vzhľadom na svoje rozmery a nízky vzrast zabezpečujú fyzikálnymi procesmi (difúziou a osmózou) od bunky k bunke.
Pri vyšších rastlinách pohyb roztokov v rastline zabezpečujú dva typy vodivých ciest, ktoré tvoria drevnú (xylém) a lykovú (floém). Drevná časť vedie vodu a v nej rozpustené anorganické látky z koreňa k listom. Nazýva sa transpiračný prúd cievneho zväzku.
Lyková časť cievného zväzku rozvádza hotové asimiláty z listov na miesto spotreby alebo uloženia do zásoby. Dráha tejto časti sa nazýva asimilačný prúd.
Podľa usporiadania dreva voči lyku sa cievne zväzky delia na:
- Radiálne – lyková a drevná časť sa navzájom striedajú a od seba ich oddeľuje základné pletivo.
- Kolaterálne - cievne zväzky sú rozdelené na polovicu. Jedna je lyková a druhá je drevná časť cievneho zväzku.
- Bikolateriálne – Dve lykové časti obklopujú drevnú časť alebo naopak.
- Koncentrické – cievné zväzky majú buď drevnú časť obklopenú lykovou alebo naopak.

Základné pletivá tvoria pri väčšine parenchymatické bunky, ktoré sa vyznačujú elastickými bunkovými stenami a len zriedka drevnatejú. Sústava základných pletív vypĺňajú priestor medzi krycími a vodivými pletivami. Z hľadiska funkcie tvoria nesúrodý súbor pletív, ktoré sa odlišujú tvarom buniek a obsahom. Okrem mechanických pletív sem patria aj zásobné a vylučovacie pletivá. Zásobné pletivá obsahujú rôzne organické látky. Sú typické pre zásobné orgány. Vylučovacie pletivá sú schopné produkovať a do vonkajšieho prostredia vylučovať rozličné látky.