V dnešnom svete stále častejšie počúvame o globálnych problémoch ľudstva. Medzi najzávažnejšie určite patrí znečisťovanie životného prostredia. Sústavné znižovanie kvality vody, vzduchu a pôdy vážne poškodzuje biosféru, pričom sa veľké množstvo živočíšnych druhov dostáva na hranicu vyhynutia. Niektoré, bohužiaľ, aj za ňu.
Otázka určenia kvality životného prostredia na základe rozumného využívania a zachovania prvkov biosféry sa v súčasnosti rieši úsilím stoviek ochranárskych organizácií. Hlavné okruhy znečisťovania:

Znečisťovanie ovzdušia:

Škodlivými účinkami znečisteného ovzdušia sa začali odborníci zaoberať až okolo roku 1930 po vypuknutí ochorení, ba dokonca smrteľných prípadov v okolí rieky Másy, pensylvánskom Donore, Londýne, Los Angeles a v mnohých ďaľších oblastiach. V údolí Másy zahynulo 60 ľudí, tisícky ochoreli. V Donore zomrelo 17 ľudí, pričom až 43% obyvateľstva mesta malo príznaky otravy. V oboch prípadoch boli hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia ťažký priemysel, oceliarne a závody na výrobu zinku. V Londýne nastalo 1500 mimoriadnych úmrtí, doplnených enormne vysokým počtom ochorení s príznakmi postihnutia dýchacích ciest. Tu mali priemyselné zdroje menší význam. Najväčším zdrojom bolo spaľovanie uhlia v domácnostiach. Tragické udalosti vo všetkých troch prípadoch zapríčinila kombinácia hmly a dymu, tzv. „čierny“ smog. Píznaky boli takmer totožné (dráždenie v hrdle, kašel, zvracanie, sťažené dýchanie). Rozdiel bol iba v tom, že v údolí Másy a v Donore prepuklo ochorenie až po dvoch dňoch, kým v Londýne za prvých 12 hodín. Oblasť Los Angeles je najviac znečistená motorovými vozidlami, rafináciou ropy a spaľovaním odpadov. Kombináciou hmiel s exhalátmi začal vznikať tzv. fotochemický (losangelský) smog. Táto forma znečistenia má pravidelne alarmujúce rozmery zapríčiňujúce veľké škody na zdraví obyvateľstva.

Veľmi nebezpečné je taktiež znečistenie prachovými časticami. Z tohto hľadiska je nebezpečný akýkoľvek prach obsahujúci kremík, teda kremičitý, uhoľný a antracitový prach. Všetky spôsobujú silikózu – zaprášenie pľúc časticami menšími ako 5 mikrometrov. Častice s väčšími rozmermi sa bezpečne odfiltrujú nosovou dutinou. Silikóza je ochorenie podobné tuberkulóze. Avšak súčasné ochorenie na silikózu aj tuberkulózu – siliko-tuberkulóza – urýchľuje priebeh choroby a spôsobuje rýchlu smrť postihnutého. Zaujímavé je, že africké obyvateľstvo vystavené pôsobeniu kremičitého prachu z púštnych búrok nepostihla silikóza.

To znamená, že silikózu zapríčiňujú len čerstvo nalámané častice kremeňa s ostrými hranami.
Karcinogénne pôsobenie azbestu sú asi všetkým známe. Menej známa je však skutočnosť, že ozón, ktorý je spolu s oxidom uhoľnatým súčasťou fotochemického smogu, má podobné pôsobenie na život ako rôzne druhy vysokoenergetického žiarenia (napr. gama a röntegenové žiarenie).Ďaľšiu hrozbu predstavujú mutagénne freóny, toxické olovo z výfukových plynov, zlúčeniny síry spôsobujúce kyslé dažde, zmenšujúca sa ochranná vrstva ozónu a prítomnosť rádioaktívnych častíc v ovzduší.

Znečisťovanie vody:

Znečisťovanie vodných zdrojov je celosvetovým problémom. Týka sa celej hydrosféry, teda všetkých potokov, riek , rybníkov, morí i oceánov sveta. Človek ovplyvňuje vodstvo priamo aj nepriamo. Nepriame ovplyvňovanie sa deje prostredníctvom znečistených zrážok z ovzdušia. O tom sme tu už, myslím, hovorili.
Priamo je hydrosféra ovplyvnená znečisťovaním odpadovými vodami z priemyslu, poľnohospodárstva a ľudských sídel. Druhy a formy znečisťovania vôd sú neobyčajne rozmanité. Každá nová výroba a technologický postup, ktorý je vybudovaný bez uváženia vplyvu na životné prostredie, zvyšuje závažnosť tohto problému.

Jedným z najškodlivejších prispevkov civilizácie v mori je ortuť. Rieky jej dopravia do mora prirodzenou cestou asi 3000 ton ročne. Činnosť človeka, odpadové vody z priemyselných závodov a spaľovaním fosílnych palív zvyšuje toto množstvo na viac ako 10000 ton. Zlúčeniny ortuti podliehajú vo vode rozličným chemickým a biochemickým procesom. Koncentrujú sa v usadeninách, v rastlinstve a vodných živočíchoch. Odtiaľ sa potravinovým reťazcom dostávajú aj do človeka. Ortuť, ktorá sa do tela človeka dostane napr. konzumáciou mäsa z priotrávených rýb, spôsobuje tzv. minamatskú chorobu, nazvanú podľa miesta prvého výskytu (Japonsko). Postihnutí sa na celom tele triasli, mali neprestávajúce kŕče, nemohli ani hovoriť. Zlúčeniny ortute sa totiž veľmi ľahko dostanú do nervových buniek.

Ďaľším obrovským znečisťovateľm morí a oceánov je ropa a jej produkty. Zapríčiňujú hynutie organizmov, čím sa naruší biologická rovnováha v prírode. Liter ropy alebo ropných látok znehodnotí najmenej dva milióny vody. Vytvára na hladine vody film, ktorý zabraňuje prístupu kyslíka do vody. Ak sa ropné nešťastie stane na hladine oceánov, zapríčiní nevyčísliteľné škody, masové hynutie vodných organizmov, znečistenie pobreží atď. Po niekoľkých rokoch sa však ropa z veľkej časti rozloží a stratí. Horšíe je to ale v prípade, keď sa ropa dostane do podzemných vôd. V takejto situácií nenastáva biodegenerácia týchto látok ani po 50 rokoch.

V podzemných vodách totiž nie je dostatok kyslíka pre baktérie, ktoré by sa o rozklad mohli postarať.

Znečisťovanie pôdy:

Aj na pôdu pôsobí množstvo znečisťujúcich a znehodnocujúcich vplyvov. Aj tie sú najčastejšie vyvolané človekom. Pôda je vlastne ovplyvnená tak čistotou vzduchu, ako aj čistotou vody. Kyslé dažde a mnoho iných faktorov znečisteného ovzdušia ničia pôdu a spôsobujú eróziu presne tak, ako znečistená voda. No keď sa pridajú ďaľšie znečistenia pôdy, ktoré na druhú stranu ovplyvňujú čistotu podzemných vôd, je to ako začarovaný kruh. Opäť sú na vine chemikálie, rozdelené do dvoch skupín:
1. Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva. Sú to rozličné chemické prípravky, ktoré prenikajú do pôdy v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva a patria sem aj rozličné odpady organického charaktreru, pochádzajúce priamo z poľnohospodárskej výroby. Sú to najmä pesticídy i priemyselné hnojivá. Z organických nečistôt sú, pokiaľ ide o množstvo a škodlivosť, dôležité odpady z veľkochovov a zo zle utesnených silážnych jám a hnojísk.

2. Látky, ktoré pochádzajú z rôznych nepoľnohospodárskych činností. Ich zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus. Tieto nečistoty sa do pôdy dostávajú najmä vo forme vzdušných emisí, niekedy aj pri závlahách znečistenou vodou.

Pôda je tak poškodzovaná toxickým pôsobením, alebo menením pôdnej reakcie. Najtoxickejšie účinky majú imisie obsahujúce arzén, olovo, kadmium, chróm a iné ťažké kovy. Účinnosť takýchto látok ale nemusíme dlhší čas spozorovať v dôsledku tlmivej schopnosti pôdy. Až po prekročení určitej hranice nastáva zmena pôdnej reakcie, často dosahujúca extrémne rozmery. Pôdu ohrozujú aj prírodné činitele. Vodná a veterná erózia ničí obrovské plochy ornej pôdy. Opäť je však na vine viac-menej človek. Nič však ešte nie je stratené. Ak ľudia tohto sveta prejavia dobrú vôľu a vzajomné pochopenie pre životné prostredie, môžeme dosiahnúť v ekológií a ochrane životného prostredia veľké úspechy. Nové techológie genetického inžinierstva môžu v budúcnostíi priniesť zatiaľ nepredstaviteľné možnosti nápravy toho, čo človek zničil a zachrániť náš spoločný dom, ktorý sa volá Zem.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Znečisťovanie životného prostredia