Bunková teória:
1. základom každého org. R a Ž je bunka, kt. je nositeľom V živ. funkcií
2. každá b vzniká len delením už existujúcej materskej b
Bunka je najmenšia živá sústava schopná samostatného života. Zákl. funkčná stav. jednotka V org. okrem vírusov. Tvorí telá jednobunk. a mnohobunk. Veľkosť a tvar buniek závisí od typu pletiva/tkaniva, z kt. b. pochádza. Rozlišujeme tvary: pôvodný guľatý (vajíčko, baktérie, krvinky), oválne, vláknité, tyčinkovité, hranaté, môžu mať výbežky, bičíky, riasinky, panôžky.
Veľkosť buniek je v rozmedzí 10 – 100 μm, baktérie 0,7 μm. Č: najv.b. vajíčko 150 μm, najm.b. spermia 70 μm
neurón – patrí k najmenším b. Najv. b. sú vtáčie vajíčka.
Štruktúry bunky:
- mikroskopické = > 0.2 μm
- submikroskopické = < 0.2 μm

CHEM. ZLOŽENIE
- voda 60 – 90 % (10 – 99%)
- zvyšok sušina -org.l.
-anorg.l.
Látky podľa funkcie:
a) konštrukčné (stavebné): bieloviny, tuky, cukry
b) metabolické: enzýmy (po chem.str. bielkoviny + min.l.), NK- pri prenose gen.inf., horm., vit., protilátky
c) zásobné – zdroj a zás.E: cukry (škrob, glukóza), tuky (bielkoviny) – semená R
d) substrátová: H2O a koloidy (koloidné roztoky vody, min. a org.l.) – tvoria prostr.
H2O- rozpúšťadlo org. a anorg.l., transport l., prostr. pre V biochem.r. Tvorí hydratačný obal bielk. a NK. Umožňuje ich biol. aktivitu, napr. rozvádzanie Q. Substrát niekt.r., zdroj O a H (fotosyntéza a hydrolýza). Pre vodné Ž je to ž.prostr.
minerál.l., soli- halogenidy, sírany, fosforečnany a uhličitany kovov, voľné ióny K+ a Cl-(udržujú pH) Na+(zadržiava H2O), Ca2+(vylučovanie H2O,sval.čin. a zrážanie krvi) Mg2+(chlorofyl), Fe2+/3+(hemoglobín) Zn2+, K+ a Na+(šírenie nerv.vzruchu) súčasť enzým. komplexov. Nerozpust.soli- odpad.l.(šťaveľan vápenatý). Stav.f.: CaCO3, SiO2, n H2O, fosforečnan vápenatý, niekt.zvyšujú aktivitu enz.
org.l.- základom je uhlíková kostra C 4-väzbový
1. nízkomolekul. – cukry, tuky
2. vysokomolek. – NK, bielk, polysach.
Metabolity: primárne – sacharidy, lipidy, bielk., NK
sekundárne – vit., pigmenty, hormóny, antibiotiká, alkaloidy, jedy, koenz.
sacharidy –
- monosach. : glukóza (najpohotovejší, nabež. zdroj E), fruktóza
- disach.: sacharóza (repný), laktóza, maltóza
- polys.: - zásobné → škrob u R, glykogén u húb a Ž
o - stavebné → celulóza (buničina) BS R
→ hemicelulózy – BS R – sprevádzajú celulózu; chitín (obsahuje N) – BS húb, vonk. stena článkonožcov
´- sú súčasťou biol.