Bunka

Bunková teória:
1. základom každého org. R a Ž je bunka, kt. je nositeľom V živ. funkcií
2. každá b vzniká len delením už existujúcej materskej b
Bunka je najmenšia živá sústava schopná samostatného života. Zákl. funkčná stav. jednotka V org. okrem vírusov. Tvorí telá jednobunk. a mnohobunk. Veľkosť a tvar buniek závisí od typu pletiva/tkaniva, z kt. b. pochádza. Rozlišujeme tvary: pôvodný guľatý (vajíčko, baktérie, krvinky), oválne, vláknité, tyčinkovité, hranaté, môžu mať výbežky, bičíky, riasinky, panôžky.
Veľkosť buniek je v rozmedzí 10 – 100 μm, baktérie 0,7 μm. Č: najv.b. vajíčko 150 μm, najm.b. spermia 70 μm
neurón – patrí k najmenším b. Najv. b. sú vtáčie vajíčka.
Štruktúry bunky:
- mikroskopické = > 0.2 μm
- submikroskopické = < 0.2 μm

CHEM. ZLOŽENIE
- voda 60 – 90 % (10 – 99%)
- zvyšok sušina -org.l.
-anorg.l.
Látky podľa funkcie:
a) konštrukčné (stavebné): bieloviny, tuky, cukry
b) metabolické: enzýmy (po chem.str. bielkoviny + min.l.), NK- pri prenose gen.inf., horm., vit., protilátky
c) zásobné – zdroj a zás.E: cukry (škrob, glukóza), tuky (bielkoviny) – semená R
d) substrátová: H2O a koloidy (koloidné roztoky vody, min. a org.l.) – tvoria prostr.
H2O- rozpúšťadlo org. a anorg.l., transport l., prostr. pre V biochem.r. Tvorí hydratačný obal bielk. a NK. Umožňuje ich biol. aktivitu, napr. rozvádzanie Q. Substrát niekt.r., zdroj O a H (fotosyntéza a hydrolýza). Pre vodné Ž je to ž.prostr.
minerál.l., soli- halogenidy, sírany, fosforečnany a uhličitany kovov, voľné ióny K+ a Cl-(udržujú pH) Na+(zadržiava H2O), Ca2+(vylučovanie H2O,sval.čin. a zrážanie krvi) Mg2+(chlorofyl), Fe2+/3+(hemoglobín) Zn2+, K+ a Na+(šírenie nerv.vzruchu) súčasť enzým. komplexov. Nerozpust.soli- odpad.l.(šťaveľan vápenatý). Stav.f.: CaCO3, SiO2, n H2O, fosforečnan vápenatý, niekt.zvyšujú aktivitu enz.
org.l.- základom je uhlíková kostra C 4-väzbový
1. nízkomolekul. – cukry, tuky
2. vysokomolek. – NK, bielk, polysach.
Metabolity: primárne – sacharidy, lipidy, bielk., NK
sekundárne – vit., pigmenty, hormóny, antibiotiká, alkaloidy, jedy, koenz.
sacharidy –
- monosach. : glukóza (najpohotovejší, nabež. zdroj E), fruktóza
- disach.: sacharóza (repný), laktóza, maltóza
- polys.: - zásobné → škrob u R, glykogén u húb a Ž
o - stavebné → celulóza (buničina) BS R
→ hemicelulózy – BS R – sprevádzajú celulózu; chitín (obsahuje N) – BS húb, vonk. stena článkonožcov
´- sú súčasťou biol.

význam.l. → vit., horm., koenzýmov, ATP, NK (2-jaké cukry, deoxyribóza)
lipidy – väčš. estery VMK a alkoholu (najmä glycerol), nerozpustné v H2O
- acylglyceroly (neutrál. tuky) – tuky a oleje, najbohatší zdroj E, tepel. a mech. izol.
- vosky – ochranná f., plody a listy, vodné vtáky (suberín – korok, kutín – šupka na povrchu listu)
- zlož. lipidy – polár. a nep. časť; fosfolipidy a glykolipidy – stav. súčasti každej biomembrány
- izoprenoidné lip. – terpény (silice, živice, kaučuk, karotenoidy – A vit.)
- steroidy (D vit., cholesterol, žlč.kys. a niekt. horm.)
bielkoviny (proteíny)
- inform. biopolyméry, polypeptid. reťzce, stav. jednotka 20 druhov AK, podporujú rozmanitosť živ.prír. Rozdelenie podľa funkcií:
1. štruktúrne – väčš. vláknité, stav. aj pohyb.f., napr. keratín, bielk. cytoskeletu
2. metabolické – enzýmy
3. informačné – hormóny, protilátky globulárne
4. transportné – hemoglobín
Podľa štruktúry:
1. vláknité (fibrilárne) – hlavne mechan.f.
2. guľaté (globulárne) – metabol.
Sú to bielk. biomembrán, prenášače.
NK – informačné biopolyméry. Hmotný základ dedičnosti.
DNA – cukor C5 – 2-deoxy-D-ribóza (zvyšok H3PO4) – N-báza – A T C G (A-T, C-G)
- 2-závitnica antiparalelné polynukleotid. reť., stav. jedn. nukleotid., súčasť chromozómov.
RNA – D-ribóza, zvyšok H3PO4, N-bázy A U C G, 1 vlákno

Súčasťou každej bunky sú
- bunkové povrchy – plazmatická membrána a BS
- cytoplazma
- jadro
PM – tvorená z molekúl fosfolipidov a bielk. Molekuly bielk. zabezpečujú aktávny prenos látok, polopriepustná (semipermeabilná) – umožňuje osmotické prijímanie H2O a roztokov a regulovaný príjem a výdaj l. Molekuly tukov tvoria rozhranie medzi vonk. prostr. a bunkou.
BS – R b., húb, prokaryot. org.; u bakt. ju tvorí peptidoglykán, R – celulóza prestúpená pektínom, hemicelulózy, u drevín tiguín, u R je BS inkrustovaná SiO2, u húb je súčasžou BS chitín, je priepustná, f. mech.
Cytoplazma – koloidná, rôsolovitá hmota, vnútorný obsah b., diferenc. funkčne členená, jej súčasťou je cytoskelet – zabezpečuje stálosť a premelivosť tvaru b a schop. pohybu, tvoria ho mikrofilamenty (pohyb cytoplazmy a organel), mikrotubuly (delenie b)
- eukar.typ b – membránové štruktúry a organely
- ribozómy – miesto proteosyntézy, každý má 2 podjednotky tvorené z RNA a bielk.
- v eukar. b sú ribozómy prichytené na vonk. povrchu membrán endoplazm. retikula

Životné f.

b.:
1. Príjem a výdaj látok b.
2. Bunkový metabolizmus
3. Syntéza DNA a RNA
4. Bunkový cyklus, rozmnožovanie b.

1. Každá b je ohraničená, ale otvorená sústava. S okolím si vymieňa l. a E.
Príjem látok – a) difúzia – jedn., uľahčená
b) transport – pomocou prenášačov
c) endocytoza
a) pasívny fyz. dej, samovoľný, bez spotreby E, takto cez CPM prestupujú malé molekuly, prechádzajú cez póry v smere koncentr. spádu (z prostr. s vyš. do nižšej c), napr. plyny (O2, CO2), etanol a malé iony, niekt. jedy a lieky
- uľahčená – využíva kanálik v bielk.
- lipid. l. prechádzajú do b tak, že sa rozpustia vo fosfolipid. 2-vrstve, kt. je kvapalná
b) v CPM sú tzv. transp. proteíny, selektávne viažu z prostr. niekt. l. a prenášajú ich do b., môže to prebiehať aj proti konc. spádu, väzba medzi prenášačom a l. je špecifická, E z ATP, napr. monosacharidy, AK, niekt. iony Na+, K+
c) aktívny proces, spotreba E vyžaduje prestavbu CPM za pomoci cytoskeletu
- pinocytóza – na membráne sa vytvorí malá vliačenina, do kt. prenikne l., odštiepi sa pinocytárny mechúrik, prenikne do b a dochádza k rozloženiu l (aj v tenkom čreve Č – kvap. tuku)
- fagocytóza – okolo potravy sa vytvoria panôžky, kt. ju obklopia, vznikne fag. mechúrik, do neho preniknú enzýmy, kt. ju rozložia (meňavka, biele krvinky)
Vylučovanie l – škodlivé a nadbytočné
1. difúzia – ten istý princíp
2. exocytóza – opak endocyt., potr. l. sa vytvoria v ENDR a upravujú sa v GA – mechúrik splynie s CPM a svoj obsah vyleje von.
Osmóza – špeciálny typ dif., l sa presúvajú z b do b ťažko, ale ľahko tam prenikajú molekuly rozpúšťadla H2O (cez polopriepustnú blanu), z prostr. redšieho do hustejšieho – proti konc. spádu, vyvolávajú ju len osmotické l – soli, org. kys. a jedn. cukry
prostr.
– hypotonické – menšia c osm. aktiv.l. ako b (redšie)
- hypertonické - hustejšie
- izotonické – rovnaká hustota (Č, teplokrvné – 0,9 % roztok NaCl, studen. 0,68%).