Jedinou celodennou starosťou medveďa v tomto čase je poriadne sa najesť, t.j stráviť niekoľko hodín napr. v čučoriedníku, malinisku, potom si oddýchnuť a s plným bruchom poleňošiť, povyvaľovať spráchnivelé pne, vykúpať sa v potoku. Medvedice zostávajú v brlohu o čosi dlhšie, najmä ak sa im počas zimy narodili mláďatá. Postupne prichádza obdobie ruje. Medvede a medvedice sú spolu iba v období párenia od mája do júla. Obdobie gravidity u medvedice trvá 7 - 9 mesiacov , pričom zárodok sa vyvíja až posledných 8 - 10 týždňov. Niektoré samice sa pária až v jeseni , počas takzvanej nepravej ruje. V januári - februári prichádzajú na svet 2 - 3 ( výnimočne aj viac ) malé medvieďatá s váhou asi pol kilogramu. Sú veľmi slabo vyvinuté, slepé a prvé 3 - 4 mesiace sú odkázané iba na mlieko matky. Malé medvieďatá majú okolo krku svetlý hnedý pás. Z brlohov ich vyvádza až keď sú schopné ich nasledovať. Práve v tomto období sú medvedice najviac nervózne a pripravené zaútočiť aj na človeka. S matkou zostávajú takmer tri roky. Potom sa osamostatňujú a hľadajú si nové teritóriá. Konečnú veľkosť dosiahnu až v desiatom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú 30 rokov. Po ruji s ústupom leta a začiatkom jari je najdôležitejšou úlohou medveďa sa dobre vypásť, pretože bez dostatočných tukových zásob by zimu neprežil. Hoci medveď je naša najväčšia šelma, neživí sa iba mäsom. Je všežravec aktívny vo dne aj v noci. Žerie lesné ovocie, väčší hmyz, larvy mravcov, huby , korienky, trávu a rád si pochutná na mede lesných včiel. Je prirodzeným likvidátorom zdochlín, ktoré požiera a vyhľadáva najmä na jar. Občas strhne aj srnu, alebo ovcu na holiach. Mäso, ktoré neskonzumuje si zakrýva raždím a lístim. Neskôr, keď je hladný, to miesto nájde veľmi ľahko. Na posedenie zožerie až dvanásť kilogramov poživne. Do októbra alebo novembra, keď zalezie do brloha, priberie asi štvrtinu svojej hmotnosti, pričom vrstva tuku na chrbte môže narásť do pätnásťcentimetrovej hrúbky.
Jediným nepriateľom medveďa je človek. Lovom, ničením prírodného prostredia, urbanizáciou a zúrodňovaním lesných plôch sa spôsobilo, že medveď skoro v našich lesoch vyhynul. V západnej Európe bol už takmer vyhubený a žije už len ostrovčekovite v Pyrenéjach, Abbruzách a Julských Alpách. Súvislejšie je rozšírený v Karpatoch a na Balkáne a najmä v Škandinávii a v Rusku. U nás podarilo zabrániť jeho vyhynutiu, lebo sa po 2. svetovej vojne stal chráneným druhom s celoročnou ochranou. Súčasný počet u nás sa odhaduje na 650 - 700 kusov. Stretnutia s medveďom

Medveď je za normálnych okolností prirodzene plaché zviera.