Alergia

Alergia (precitlivelosť, hypersenzitivizmus) je špecifická zmenená reaktivita organizmu senzibilizovaného jedinca pri opätovnom styku s určitou látkou – antigénom (alergénom) za prítomnosti špecifických protilátok. Typ senzibilizácie organizmu závisí od chemických vlastností alergénu, od spôsobu, ktorým sa expozícia uskutočňuje , od dávky alergénu, ako aj od hereditárneho základu jedinca. Alergia nie je dedičná, dedí sa len náchylnosťou na alergické reakcie. Dedičný faktor sa prejavuje najmä pri vzniku bronchitídnej astmy. Alergické reakcie, vytvorené na podklade vrodenej dispozície, sa nazývajú atopické, kým ostatné reakcie sú získané – neatopické. Pre umelo vyvolanú alergiu, najmä u laboratórnych zvierat, sa používa názov anafylaxia. O anafylaktickom šoku sa hovorí vtedy, keď pri alergickej reakcii náhle nastanú ťažké poruchy cirkulácie s rozšírením kapilár, nastane zmena funkcie pečene a prípadne smrť.
Priebeh alergických reakcií

Alergické reakcie prebiehajú dvojfázovo.
Prvá fáza je špecifická a má imunologický základ. Antigén (alergén) sa spája s protilátkami v prítomnosti vnímavých buniek, alebo sa spája so senzibilizovanými bunkami lymfoidného tkaniva, čím sa uvoľnia biologicky aktívne látky z buniek tzv. mediatory.
Druhá fáza je nešpecifická, má stereotypný charakter a ide v nej o odpoveď organizmu na uvoľnené mediatory. Druhá fáza alergických reakcií nie je závislá od antigénovej špecifickosti. Ako príklad možno uviesť ochorenie s alergickým základom – alergická rinitida u ľudí. Patogenéza a symptomatológia – okrem malých výnimiek –je v podstate u všetkých pacientov rovnaká, hoci u každého jedinca je spúšťacím mechanizmom iný alergén (domáci prach, peľ stromov, tráv, plevelov a pod.).

Alergén

Alergénom rozumieme každú látku, ktorá vyvoláva stav precitlivelosti hlavne u ľudí. Medzi alergény patrí najčastejšie peľ tráv, časti potravín, plesne, mikróby, domáci prach, múka a iné. Z alergológie je známe, že alergické reakcie môžu vyvolať aj látky neantigénovej povahy (liečivá, kozmetické prípravky) a precitlivelosť sa môže dokonca vyvinúť aj na fyzikálne vplyvy, ako UV lúče, rtg. žiarenie a pod. V takýchto prípadoch antigénovú funkciu pripisujeme zmeneným vlastným bielkovinám, ktoré v dôsledku fyzikálnych vplyvov alebo naviazania chemickej štruktúry (hapténu) majú zmenenú konfiguráciu a organizmus na ne reaguje ako na cudzie látky. Delenie alergických reakcií

Alergické reakcie delíme na dve skupiny.

Alergické reakcie viazané na protilátky nazývané aj včasný alebo histamínový typ alergických reakcií. Včasný typ preto, lebo príznaky sa po kontakte organizmu s antigénom objavia za niekoľko sekúnd alebo minút. Tento typ reakcií sa viaže na prítomnosť protilátok a možno ho protilátkami aj preniesť zo senzibilizovaného jedinca na nesenzibilizovaného. Alergické reakcie viazané na bunky nazývané aj celulárna, tuberkulínová, bakteriálna alebo oneskorená precitlivelosť. Oneskorená precitlivelosť preto, lebo príznaky pri kontakte organizmu s antigénom sa dostavia za niekoľko hodín (12 – 24 – 48 hodín). Pri tomto type alergie sa nedokázali protilátky a nositeľmi precitlivelosti sú T – lymfocyty. Prenos tohto typu precitlivelosti možno realizovať len lymfoidnými bunkami (zo sleziny, lymfatických uzlín). Toto sú dva hlavné systémy delenia alergických reakcií, hoci v klinickej praxi sa vyskytuje celý rad zvláštnych foriem. V rámci imunológie sa venuje pozornosť predovšetkým imunologickým otázkam alergie a iné problémy (klinika, farmaológia,prevencia) sa ponechávajú iným meditickým odborom.