v pôdach s neutrálnou reakciou aplikované fosforečné hnojivo (superfosfát) sa chemicky sorbuje v dôsledku jeho reakcie s Ca (HCO3)2, ktorý sa nachádza v pôdnom roztoku:
2Ca(HCO3)2 + Ca(h2PO4)2 → Ca3(PO4)2 + 4CO2 + 4H2O
V pôdach s kyslou reakciou, ktoré obsahujú voľné hydrátované oxidy Fe a Al sa chemická sorpcia fosforečného hnojiva uskutočňuje tým, že vzniká ťažko rozpustný FePO4 aleboAlPO4:
Fe(OH)3 + H3PO4 → FePO4 + 3H2O
Biologická sorpcia
Prejavuje sa prijímaním biogénnych prvokov rastlinami a mikroorganizmami z pôdneho roztoku alebo z pôdneho koloidného komplexu. Biologická sorpcia je selektívna (výberová), pretože organizmy absorbujú tie prvky, ktoré potrebujú k svojmu životu.
Hlavné ukazovatele sorpčných vlastností pôdy
Sorpčné vlastnosti pôdy charakterizuje:
Celková sorpčná kapacita (T) je najväčšie množstvo iónov v mmol (p+), ktoré môže pútať 1 kg pôdy. Piesočnaté pôdy majú celkovú sorpčnú kapacitu 20 – 100, hlinité 200 – 300, ílovité 400 – 500 a organické (organozem) okolo 1500 mmol (p+).kg-1 pôdy.
Obsah výmenných bázických katiónov (S) udáva množstvo bázických katiónov (Ca2+, Mg2+, K+, Na+) v mmol (p+).kg-1 pôdy.
Hydrolytická kyslosť (H) udáva množstvo iónov H+ a aAl3+ v mmol (p+).kg-1 pôdy, ktoré sa vytesnia z pôdneho koloidného komplexu hydrolyticky zásaditou soľou (CH3COONa, (CH3COO)2Ca ).
Stupeň nasýtenia sorpčnej kapacity bázickými katiónmi (V) vyjadruje podiel výmenných bázických katiónov z celkovej sorpčnej kapacity
Černozeme majú hodnotu “V” nad 95%, hnedozeme nad 75% , luvizeme 40 – 60%, kambizeme 30 – 70% a podzoly pod 30%. Ak je hodnota V › 75% považujeme takúto pôdu za sorpčne nasýtenú.
Pôdna reakcia
Pôda (jej chemická rekcia) môže byť kyslá, neutrálna alebo alkalická – zásaditá. Reakciu pôdy označujeme pH, najkyslejšia je pôda pri pH 4 a menej, neutrálna pri pH 6,5 – 7,4 a najzásaditejšia je pri pH 7,5 a viac. Ani táto vlastnosť nie je stála. Pôdnu reakciu môžeme ovplyvniť predovšetkým hnojením organickými aj priemyselnými hnojivami. Ďalej na ňu vplývajú vodné zrážky, splodiny rozkladu organického podielu pôdy a pod. Pôdna reakcia v záhrade sa pohybuje od 4 pH do 8 pH. Pri pH nižšom ako 4 (napr. v rašeliniskách) sa v pôde nachádzajú látky, ktoré sú pre rastliny škodlivé, podobne ako pri pH vyššom ako 8. Rozličné druhy rastlín majú rozdielne požiadavky na pôdnu reakciu a je správne im ju upravovať. Kyslejšie pôdy vyhovujú ríbezliam, egrešom, jabloniam, naopak zásaditejšiu reakciu si vyžadujú kôstkoviny – marhule, broskyne, čerešne, slivky. Všeobecne však možno povedať, že väčšina záhradných rastlín si vyžaduje neutrálnu až slabo kyslú pôdnu reakciu, t.j. pH 6,4 – 7,2.
Štruktúra pôdy
Štruktúru pôdy ovplyvňuje predovšetkým mechanické zloženie pôdy, obsah humusu , koreňová sústava rastlín, činnosť pôdnej fauny, množstvo vodných zrážok a vsakovanie a vzlínanie vody.
Pre rastliny je najpriaznivejšia drobnohrudkovitá štruktúra, pri ktorej jednotlivé častice pôdy sú zlepené do hrudiek s priemerom 1 – 10 mm.