Tiger

Rad : Mäsožravce
Čeľaď : Mačkovité
Rod a Druh : Panthera tigris altaica
Rozšírenie : Ázia v okolí Kaspického mora, v Nepále, v Indii, Bangladéši, Barme, Kambodži, Vietname, Malajzii, na Sibíri, v Číne, na Sumatre, na ostrove Jáva a Bali.

Živ. prostredie : Pláne a lesy

Miery : Dĺžka hlavy s krkom : 140 – 280 cm
Výška v kohútiku : 80 – 110 cm
Hmotnosť samca : 180 – 280 kg
Hmotnosť samice : 115 – 185 kg

Spôsob života : väčšinou samotársky okrem samíc, ktoré sa starajú o svoje mláďatá a počas párenia.
- tigre si svoje teritória označujú močom, v ktorom sa nachádza prenikavo a dlho zapáchajúca tekutina. Takto každý vie, na akom území sa nachádza, a pred akým časom tu bol majiteľ.

Potrava : divé dravy, antilopy, jelene, divé svine, v stave núdze menšie živočíchy, dokonca žaby alebo kobylky
- tigre lovia zvieratá každého veku a fyzickej kondície, najčastejšie má ich korisť hmotnosť od 50 do 200 kg. No trúfnu si aj na zvieratá, ktoré majú viac než 400 kg.
- na korisť striehne, až kým sa nepriblíži na vzdialenosť 12 metrov. Nasleduje bleskový útok. Dravec obeť chytí za väzy a zlomí jej chrbticu. Tiger dokáže usmrtiť aj byvola. Pazúry mu zaryje do srsti na krku a zadusí ho.
- pred kŕmením odtiahnú korisť do hustého porastu a ako prvé zožerú zadné časti. Na posedenie skonzumujú 20 – 35 kg mäsa a takýto obed im vystačí na niekoľko dní. Po hodine tiger zakryje pozostatky koristi konármi i trávou a takto ju ochráni pred nevolanými hosťami.
- ľudí napáda len malá časť tigrov. Stáva sa to pri ochrane mláďat a v momente prekvapenia pri náhodných stretnutiach. Niektoré tigre sa však niekedy stávajú ľudožrútmi. Najmä vtedy, ak sa ich teritória zmenšujú, ubúda ich prirodzenej koristi
- alebo sú príliš staré a choré, prípadne našli mŕtvolu človeka a zistili, že človek je ľahká korisť.

Trvanie tehotenstva a počet mláďat :
- tehotenstvo trvá okolo 95 – 114 dní
- počet mláďat v jednom vrhu je 2 – 4, ktoré sú do svojich 6 – 11 dní slepé a vážia 1000 g. Do dvoch mesiacov sa živia len materinským mliekom, v šiestom mesiaci začínajú loviť malých operencov a v osemnástom mesiaci sú schopné loviť samostatne. Matky ich po celý čas ochraňujú ( najmä pred samcami ), učia ich loveckému umeniu a opustia ich len čo porodia ďalšie mláďatá.

Pohlavne dospievajú až vo veku 3 – 5 rokov a v ich prirodzenom prostredí sa dožívajú pätnásť rokov.

Najvyšší vek :
- je 12 – 18 rokov, v ľudskej starostlivosti až 25 rokov. Rekord drží tiger, ktorý sa dožil až 26 rokov

Ohrozenie :
- pre lovenie a ničenie jeho životného prostredia, niektoré druhy už takmer alebo úplne vyhynuli. - pytliaci nepoznajú zľutovanie, tigre sa stali najžiadanejším tovarom čínskej medicíny. Obchodník si zo zabitého zvieraťa vezme nádhernú kožušinu, o zvyšok tela hrdej šelmy sa postarajú silné povery.
Napríklad, penis tigra naložený v alkohole podľa nich prinavracia mužskú silu, tlama položená pod posteľ rodičky zabezpečí, že privedie na svet chlapca, tigrie výlučky a výkaly pôsobia proti vredom, na prach rozomleté kosti pomáhajú proti reumatizmu a keď ich dáme do vína, pomáhajú proti únave, z očí vyrábajú lieky proti kŕčom a nosenie tigrích fúzov podľa nich vraj zaručuje odvahu.
Druhým závažným problémom je, že tigre stratili prirodzené podmienky na život v divočine. Majú stále väčšie ťažkosti s hľadaním potravy v tradičných oblastiach, kde žijú od nepamäti.

Stavba tela :
- mäsožravý tiger je najväčší z dravcov hneď po medveďovi.
- tigre bez problémov prejdú 60 km za deň a preplávajú 10 km. Mocnými labami dokáže doskočiť až 6 metrov ďaleko a 180 centimetrov vysoko. Na prstoch majú mäkké vankúšiky, ktoré im umožňujú tichý pohyb. Pazúry si udržujú v perfektnom stave tak, že ich brúsia na kôre stromov. Na predných labách majú 5 pazúrov a na zadných 4 pazúry, ktoré sa dajú podľa potreby stiahnuť. Riadi ich elastické väzivo, ktoré pripomína pružinu. Čeluste sú vybavené 30 hroznými zubami, ktoré sú oceľovo pevné. Majú štyri pevné očné zuby, ktoré sú dlhé osem centimetrov. Oči s okrúhlou zrenicou zabezpečujú dobré videnie aj v noci a ponúkajú široké zorné pole. V zadnej časti oka sa nachádza štruktúra, ktorú vedci nazvali tapetum licidum. Odráža svetlo ako zrkadlo a je príčinou toho, prečo mačkovitým šelmám svetielkujú oči, ak na ne dopadá priame slnko.
Tigrie fúzy sú natoľko citlivé na prekážky v teréne, že oči môže mať pri love upreté na korisť bez toho, aby ich používal na skúmanie oblasti, v ktorej sa pohybuje. Čierno – hnedé pásy na kožuchu mu pomáhajú splynúť s okolím a maskovať sa.

Zmysly :
- im pomáhajú pri love a pri orientácii v ich veľkom teritóriu kde sa pohybujú najmä v noci.
Sluch – ( počujú v rozmedzí 2 kHz – 65 kHz )
- pomáha im lokalizovať korisť v hustom poraste
Čuch – aj keď ho má tiger vynikajúci, používa ho pri love len zriedkavo, ale pomáha mu
pri komunikácii s inými jedincami svojho druhu. Zrak – v porovnaní s človekom vidí tiger cez deň rovnako, ale v noci je jeho zrak až
šesťkrát lepší, a to vďaka širším zreniciam a väčšej šošovke
Vedeli ste.........
- v núdzi tiger chytá žaby
- tigre sú schopné prenášať aj takú ťažkú korisť, na zodvihnutie ktorej by bolo treba päť silných mužov.
- keď sa stretnú dva tigre, pozdravia sa zvláštnym zvukom, ktorý vzniká prudkým vyfŕknutím z nosa a papule. Iným výrazom priateľstva medzi tigrami je dotyk hlavami, lícami a napokon vzájomné otieranie bokov.
- ak chce tiger prežiť v chladnom podnebí musí denne spotrebovať aspoň 9 – 10 kg mäsa.
Tigre sa radi kúpu :
- toto správanie je veľmi nezvyčajné, pretože veľké mačky, ako napríklad levy, sa vody
panicky boja. Ale pre tigre, ktoré pradú ako mačky, voda neoddeliteľne patrí k ich životnému štýlu. Zvláštne je, že tigre zvyčajne lezú do vody zadnou časťou tela. Neznášajú totiž, keď im voda striekne do očí. Vo vode im nič nebráni, aby sa venovali drsným bojom s inými tigrami. Rieky a potoky totiž často tvoria hranice revírov, ktoré si tigre energicky chránia. Dospelý kráľovský alebo bengálsky tiger potrebuje územie s rozlohou okolo dvadsaťpäť štvorcových kilometrov. Samičky sa zvyčajne pohybujú na malom území niektorého tigra, ktorý tam má viacero samičiek a medzi nimi má postavenie pašu.
Ani široké rieky nie sú pre tigra nijakým problémom – bez námahy prepláva z jedného brehu na druhý.

Tiger pásavý usurijský

Dôležité znaky :

Telesné rozmery : dĺžka – samce 2,7 – 3,8 m
samice sú menšie
výška tela v najvyššom bode – 105 – 110 cm
hmotnosť – 250 – 280 kg
Rozmnožovanie : pohlavná dospelosť – v 3. – 5. roku
obdobie rozmnožovania – počas celého roka
doba gravidity – 95 – 112 dní
počet mláďat v jednom vrhu – maximálne 7, zvyčajne 3 – 4
Spôsob života : správanie – nočná aktivita, samce žijú samotársky
potrava – srnce, jelene, divé kozy, diviaky, losy, rysy, medvede
dĺžka života – asi 15 rokov
Príbuzné druhy : Rozlišujeme osem poddruhov tigra a všetky sú ohrozené vyhynutím.

Tigra balijského a jávskeho zaraďujeme k celkom vyhynutým druhom.

Výskyt : V povodí rieky Amur a Usuri na Ďalekom východe na území Ruska a Číny.

Ochrana druhu :
- tento druh tigra je ohrozený predovšetkým ničením jeho pôvodného životného prostredia. V súčasnej dobe sa počet exemplárov tigra usurijského asi na tristo žijúcich kusov. Dnes žije omnoho viac tigrov usurijských v zajatí než vo voľnej prírode.

Spôsob života :
- tiger usurijský obýva obrovské teritória, často až s rozlohou tri tisíc štvorcových kilometrov. Ak na tomto území nachádza dostatok potravy, po celý rok nevychádza za hranice revíru. Ak však nemá dostatok lovnej zveri, môže zaútočiť aj na väčšie kusy domáceho dobytka, prípadne na psa.
Samice si rovnako ako samce označujú teritórium močom alebo zoškrabávaním kôry na určitých stromoch. Tiger si pri pohybe po svojom revíri pravidelne kontroluje značky, rovnako ako aj značenia ostatných tigrov. Pachove značky majú význam nielen pri označovaní revíru, ale súčasne umožňujú stretnutia oboch pohlaví v čase rozmnožovania. K prelínaniu územia lovných revírov dochádza u tigrov iba v prípade území samčích s územiami samíc, pretože jednotlivé samce si svoje revíri pred ostatnými samcami úzkostlivo chránia.
Samec tigra vedie samotársky život. Samice sú, naopak, tolerantné a zvyčajne sa navzájom znášajú.

Rozmnožovanie :
- tiger usurijský nemá presne vymedzené obdobie rozmnožovania. Samica v čase ruje označuje miesta močom a pazúrmi vydriapava značky na kôre stromov. Pretože tigrie revíry bývajú značne rozľahlé, samica sa často vydáva na cestu sama a vyhľadáva partnera. Samica je pripravená na párenie iba v období niekoľkých dní, zvyčajne troch až siedmych. Počas tohto krátkeho časového úseku sa potom tigre pária mnohokrát a zostávajú po celý čas spolu. Samec potom samicu opustí, aby si opäť našiel inú.
Asi o 95 – 112 dní sa na krytom mieste samici narodia dve až štyri slepé mláďatá. Matka ich kojí a spočiatku necháva osamote. Asi po dvoch týždňoch sa mláďatám otvárajú oči a v rovnakom čase im začínajú rásť prvé zuby. Vo veku dvoch mesiacov mláďatá spravidla prvýkrát opúšťajú svoj úkryt. Matka im však naďalej prináša mäso aj napriek tomu, že ich ešte stále kojí, a to až do veku piatich až šiestich mesiacov. Takto staré mláďatá už však matka berie so sebou na lov. Už v takomto mladom veku majú malé tigre vrodenú schopnosť uchopiť korisť za krk, od marky sa potom naučia presne nájsť to správne miesto, kam musia zahryznúť. Táto príprava na budúci samostatný lov trvá niekoľko mesiacov. Najčastejšou zábavou malých tigrov sú naháňačky a vzájomné súboje. Aj tie sú však iba sústavným nácvikom loveckých metód.

Asi vo veku jedného roka vychádzajú mláďatá po prvýkrát samy na lov, aby si zároveň overili techniku, ktorú sa naučili od svojej matky.

Potrava a lov :
- aj napriek svojej veľkej sile a čulým zmyslom musí tiger na love stráviť dlhé hodiny, úspešnosť jednotlivých pokusov uloviť korisť býva spravidla asi v pomere 1 : 10. Tiger sa za svojou korisťou plazí desať až dvadsaťpäť metrov. Jeho plazenie má špecifickú podobu – tiger sa v chrbte prepadá, zatiaľ čo zadné nohy zostávajú pevne na zemi.
Malé zvieratá usmrcuje prehryznutím hrdla, väčšie najprv strhne k zemi a potom prehryzne tepny v oblasti šije. Pri chybnom alebo neúspešnom zásahu tiger ustupuje do vzdialenosti asi dvesto metrov. V takom prípade útok zopakuje iba výnimočne. Korisť po usmrtení zatiahne do úkrytu, kde ju potom žerie, pije vodu a usína. Zvyšky koristi ešte pred usnutím dôkladne ukryje. Tiger, podobne ako ostatné veľké mačkovité šelmy, žerie potravu v polohe ležmo. Tiger sa špecializuje na lov veľkých kopytníkov, v prípade núdze žerie i ryby, žaby, korytnačky, vtáky, myši a občas plody.

Zvláštne prispôsobenie :
- zimná srsť tigra usurijského má žltkastú farbu, na rozdiel od srsti letnej, ktorá býva zafarbená červenooranžovo. Odtieň bielej srsti dobre splýva so snehom pokrytou tajgou.
Keďže tiger usurijský prežíva v extrémnych teplotách až okolo-45 stupňov C, jeho srsť je dlhšia a hustejšia, než srsť tigrov, žijúcich v teplejších oblastiach. Tiger usurijský je zároveň jediným tigrom, ktorého v oblasti slabín a brucha chráni pred ľadovým vetrom a nízkymi teplotami asi 5 cm hrubá tuková vrstva. Jeho lebka je v porovnaní s lebkou leva kratšia v tvárovej časti, oproti tomu však mohutnejšia v časti nostrálnej.