Pieskarky sadajú na okraj pysku, kde sa na hladkom okraji pošmyknú a spadnú úzkou štrbinou dovnútra pysku. Vzhladom na hladké steny a zahnutý okraj pysku nemôžu vyliezť naspäť k štrbine a hustý porast chlpkov na dne pysku im umožňuje pohyb iba v smere zahnutia či sklonenia chlpkov. Je to smer k blizne a tyčinkám. Okrem toho sa na pysku, presne za tyčinkami, nachádzajú holé priesvitné plôšky - akési okienka, ktoré pôsobia opäť ako optický signál a lákajú hmyz do týchto miest. Ten sa cez lámavé chlpky prediera k domnelým otvorom, kde nad sebou zbadá skutočné priechody a snaží sa nimi vyliezť von. Cestou sa však musí otrieť o pelnicu, pričom zotrie na seba lepkavý pel. Pri návšteve ďalšieho kvetu sa situácia opakuje, ale s tým rozdielom, že pri preliezaní lámavých chlpkov nalepený pel otiera o bliznu, a tak uskutočňuje opelenie.
U väčšiny druhov orchideí je opelovanie založené na jednotnom princípe. Opelujúci hmyz je na kvet prilákaný optickým alebo chemickým signálom a po zosadnutí na pysk sa snaží dostať k miestu, kde očakáva potravu. Tá sa zvyčajne nachádza v predlženej ostrohe. Pri tejto činnosti naráža hlavou do briliek, ktoré sú ukryté v kapsičkovitom útvare. Tieto sa mu pomocou lepkavej tekutiny nalepia na hlavu, sosák alebo inú časť tela. Počas letu k ďalšiemu kvetu sa stopôčky briliek ohnú dopredu a pri hladaní potravy v ďalšom kvete pel otiera o bliznu. Niektoré kvety sú však klamlivé, pretože v ostrohe nemajú žiadny nektár, a tak hmyzu prakticky neposkytnú vôbec žiadny úžitok. Iné druhy majú naopak dostatok sladkého nektáru, ktorý sa ukrýva v dlhých a tenkých ostrohách. Tieto kvety lákajú hmyz aj velmi intenzívnou vôňou a opelované bývajú predovšetkým motýlmi. I tu sa stretávame s ďalšou zaujímavou adaptáciou. Zistilo sa, že červeno kvitnúce orchidey voňajú najintenzívnejšie cez deň a opelujú ich denné motýle. Bielo kvitnúce naopak voňajú najsilnejšie v podvečer a v noci a opelujú ich teda nočné motýle.