Zemetrasenie vzniká náhlym uvoľnením energie v kôre alebo vrchnom plášti Zeme. Pri nárazoch tektonických dosiek planéty a po ich narušení sa vyvíja obrovský tlak. Na miestach kde sú najslabšie, sa táto deformačná energia zavše vybije. Výsledkom je náhly otras, ktorý môže mať veľmi ničivý účinok na okolitý zemský povrch.
Ničivé účinky zemetrasenia sú zapríčinené chvením (zemetrasnými vlnami), ktoré vyvolávajú otrasy.
Zemetrasenia môžu spôsobiť vznik trhlín v zemi, zmeniť sklon alebo úroveň terénu, odviasť tok rieky či prameňa alebo vyvolať zosuvy pôdy a lavíny. Podmorské zemetrasenia môžu vyvolať aj obrovské morské vlny tsunami, ktoré prejdú v oceáne tisícky kilometrov a pri náraze na pevninu spôsobujú spúšť.
Kde vznikajú zemetrasenia?
Zemetrasenia sa odohrávajú hlboko pod zemskou kôrou našej planéty. Vrchná časť Zeme je vytvorená z pohybujúcich sa dosiek. Najsilnejšie zemetrasenie s aodohráva vo vnútri Zeme okolo okrajov týchto dosiek. Pohyby dosiek nie sú pravidelné a postupné. Miesto toho sa tlak hromadí pozdĺž okrajov dosiek, až sa horniny zlomia. Nahromadená energia sa potom uvolní v podobe zemetrasenia s rôznou mierou sily.
Väčšina zemetrasení vzniká pozdĺž hraníc tektonických dosiek – pozdĺž oceánských chrbtov, transformačných zlomov a subdukčných zón – kde na seba dosky pôsobia najintenzívnejšie, preto tam vznikajú najväčšie deformácie a napätie.
Ale nie všetky zemetrasenia bývajú pozdĺž hraníc medzi doskami. Napríklad v Severnej Amerike neboli najničivejšie zemetrasenia v historicky znamom čase v Kalifornii, cez ktorú sa tiahne transformačný zlom (San Andreas), ale v Južnej Karolíne a Missouri, teda ďaleko od okrajov dosiek. Dôvody nie sú jasné, no zemetrasenia vnútri dosiek môžu zapríčiniť aj hlboké, ešte stále aktívne zlomy, ktoré sú pozostatkom omnoho skoršieho obdobia tektoniky litosferických dosiek. Najznámejšou seizmickou oblasťou Ameriky je Kalifornia, pretože práve tam sa zemetrasenia vyskytujú najčastejšie.
Miesto, kde k zemetraseniu dôjde, sa nazýva ohnisko alebo hypocentrum. Bod na zemskom povrchu priamo nad ohniskom sa nazýva epicentrum. Všetky ohniská zemetrasení ležia asi v hĺbke 700 km od povrchu Zeme. V tejto hĺbke môžu byť zemetrasenia s plytkým ohniskom (hĺbka ohniska do 70 km), stredným ohniskom ( 70 až 300 km) alebo hlbokým ohniskom ( viac ako 300 km). Stredných zemetrasení je asi 3 – krát a plytkých asi 10 – krát viac ako hlbokých.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Zemetrasenie
Dátum pridania: | 05.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | studentka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 549 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 10m 0s |
Pomalé čítanie: | 15m 0s |
Zdroje: kolektív autorov, Guinnessova encyklopédia - Zemetrasenia, Mladé letá, Bratislava 1992, str. 80,81, časopis Svět poznání - článok zemetrasenie
Podobné referáty
Zemetrasenie | SOŠ | 2.9427 | 281 slov | |
Zemetrasenie | ZŠ | 2.9278 | 971 slov | |
Zemetrasenie | ZŠ | 2.9529 | 492 slov | |
Zemetrasenie | ZŠ | 2.9568 | 512 slov | |
Zemetrasenie | GYM | 2.9876 | 394 slov | |
Zemetrasenie | ZŠ | 2.9488 | 279 slov |