Káva
Klady:
-mierne preháňadlo a diuretikum
-povzbudzuje pozornosť
-v prípade potreby pomáha prekonať ospalosť
Zápory:
-vysoký príjem tureckej alebo prekvapkávanej kávy súvisí so zvýšeným rizikom srdcových ochorení
-turecká káva môže zvýšiť hladinu cholesterolu v krvi
-u citlivých osôb môže vyvolať migrénu
-ženy, ktoré pijú veľké množstvo kávy, riskujú v neskorších rokoch vznik osteoporózy
Okrem toho, že je káva bohatým zdrojom KOFEÍNU, obsahuje aj 300 ďalších zložiek, ale len jediná má výživovú hodnotu. Niacín vzniká v priebehu praženia zŕn a jedna šálka kávy ho obsahuje asi l mg. Aby ste z tohto zdroja pokryli dennú potrebu niacínu pre dospelú osobu, museli by ste vypiť asi 15 šálok. Ďalšia výživová hodnota nápoja vzniká pridaním mlieka a cukru.
Káva a cholesterol
Niekoľko výskumov potvrdilo, že náruživí kávičkári, ktorí denne vypijú viac ako šesť šálok, sa vystavujú riziku SRDCOVÝCH CHORôB. Toto riziko však súvisí skôr so spôsobom prípravy kávy ako s obsahom kofeínu. Keď sa káva pripravuje v prekvapkávači alebo varením mletej kávy vo vode, uvoľňujú sa dve chemické látky, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi a riziko srdcového ochorenia. Tieto látky, nazývané kofestol a kofeol, sa prirodzene vyskytujú v kávových zrnách. Odstránia sa však filtráciou kávy cez papier alebo pri výrobe instantnej kávy.
Káva a srdcové choroby
Keď vypijete šálku kávy, zrýchli sa vám pulz a váš KRVNÝ TLAK mierne stúpne. Striedme pitie kávy však nespôsobuje trvalo vysoký krvný tlak, a dokonca ani osoby, ktoré vysoký krvný tlak majú, sa jej nemusia úplne vzdať. Donedávna lekári každému, kto prekonal infarkt, odporúčali nepiť kávu vôbec alebo len v bezkofeínovej forme. Argumentovalo sa tým, že káva alebo kofeín vyvolávajú nepravidelnú srdcovú činnosť a zvyšujú riziko ďalšieho infarktu.
Nedávne výskumy v Británii a Spojených štátoch, pri ktorých sledovali pacientov po infarkte, však dokázali, že pitie filtrovanej kávy k nepravidelnému srdcovému rytmu nevedie, takže po infarkte sa nemusí nevyhnutne s pitím kávy prestať.
Káva ako preháňadlo
Kofeín sám osebe nemá laxatívne účinky. Káva bez kofeínu je dokonca silnejším preháňadlom ako obyčajná, a vedci sa stále usilujú spresniť, ktorá z ďalších 300 organických látok obsiahnutých v kávových zrnách stimuluje vylučovanie stolice.
Kofeín je však prirodzené diuretikum.
Prípadné riziká
Názor, že pitie kávy zvyšuje riziko rakoviny podžalúdkovej žľazy a ďalších orgánov, odborníci vyvrátili a podľa nedávnych výskumov sa zdá, že káva možno dokonca riziko rakoviny hrubého čreva znižuje.
Ženy by však mali byť pri pití kávy opatrné. Podľa niekoľkých nedávnych štúdií, ktorých výsledky sa ešte overujú sa ženy, ktoré denne pijú viac ako tri či štyri šálky kávy, vystavujú zvýšenému riziku rednutia kostí (osteoporózy) po prechode a v neskoršom veku.
Káva patrí medzi najčastejšie uvádzané príčiny MIGRÉNY a u mnohých ľudí spôsobuje nespavosť, ak ju pijú v neskorých večerných hodinách. Jestvujú aj výnimky, o ktorých môžeme povedať, že potvrdzujú pravidlo.
Káva bez kofeínu
Ľudia, ktorý pijú kávu bez kofeínu, aby sa vyhli jeho povzbudzujúcim účinkom, sa vystavujú pôsobeniu iných chemických látok. Testy organických rozpúšťadiel, ktoré sa bežne používajú na odlúčenie kofeínu, ukázali, že najmenej dve vyvolávajú u zvierat rakovinu; jedno z nich sa už nepoužíva. Staršia, prirodzenejšia, ale menej účinná metóda je spracovanie vodou. Kofeín je vo vode rozpustný.
|