(cor)


Srdce je uložené v medzipľúcí. Jeho hmotnosť je 280-320 g a dĺžka od bázy k hrotu je asi 14 cm. Srdce je dutý orgán tvorený zo srdcovej svaloviny (myokard). Vnútornú výstelku srdca tvorí endokard. Je to tenká blana, z ktorej sú tvorené aj chlopne medzi predsieňami a komorami. Vonkajší povrch srdca pokrýva väzivo epikard. Celé srdce je uložené v blanitom vaku – perikarde. Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny. Srdce má štyri dutiny. Pozdĺžnou predsieňovou a komorovou priehradkou je rozdelené na pravé a ľavé srdce. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculum). Medzi pravou komorou a pravou predsieňou je trojcípa chlopňa, medzi ľavou predsieňou a komorou je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Chlopne fungujú ako jednosmerné ventily. Pri systole predsiení sa ich cípy od seba vzďaľujú a umožňujú prietok krvi do komôr. Potom sa ich cípy spoja a zabránia spätnému nasatiu do predsiení. Do pravej predsiene preteká krv hornou a dolnou dutou žilou, Po systole predsiene je vtlačená do pravej komory. Po kontrakcii komory sa pľúcnicovým kmeňom dostane do pľúcnych tepien a nimi do pľúc. Na rozhraní medzi komorou a pľúcnicovým kmeňom je polmesiačikovitá chlopňa, Ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do komory. Po okysličení v pľúcach sa krv vracia do ľavej predsiene štyrmi pľúcnymi žilami. Z predsiene je krv vytláčaná do ľavej komory. Z ľavej komory vystupuje srdcovnica (aorta). Aj na jej začiatku je polmesiačiková chlopňa. Aorta je najväčšou tepnou tela.

Funkčná charakteristika srdca

K základným fyziologickým vlastnostiam srdca patrí: dráždivosť, stiahnuteľnosť, automatičnosť, rytmičnosť a neunavitelnosť. Srdce je schopné reagovať na podnety, ktoré vznikajú priamo v ňom alebo na podnety z vonkajšieho prostredia. Na podráždenie srdca reaguje kontrakciou. Srdce reaguje len na prahové a nadprahové podnety. Tieto vyvolávajú maximálnu kontrakciu ( zákon ,,všetko alebo nič“). Je to rozdiel od kostrových svalov, ktoré sa môže kontrahovať rôznou intenzitou. Srdcový sval reaguje maximálnym stiahnutím.
Srdce, ako všetky vnútorné orgány, je inervované vegetatívnymi nervami (sympatikus a parasympatikus). Sympatikus zvyšuje výkonnosť srdca, parasympatikus pôsobí opačne. Podnety k vlastnej kontrakcii myokardu vznikajú však vo vlastnej svalovine, vo zvláštnom vodivom tkanive, ktoré tvorí prevodový systém srdca. Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovej tkanive a funkčne

3
nervovému tkanivu.