Na začiatok by sme sa mali zoznámiť s niektorými pojmami.

Klon – skupina buniek geneticky totožných a vzniknutých delením z jednej bunky
Klonovanie – množenie buniek alebo zárodkov, ale tiež úseku dedičnej informacie (génov), čím sa získava populácia identického zloženia
DNA – deoxiribonukleová kyselina, druh nukleovej kyseliny, ktorá je základom dedičnej informácie
Plazmidy – kruhové DNA-dodatok genetickej informácie - baktérie
Replikácia – zdvojenie DNA

Klonovat môžeme napriklad DNA. Cudzorodá DNA sa vloží in vitro v skúmavke do tzv. Vektoru, kruhove DNA odvodene od plazmidu alebo baktériofágy.Tým sa vytvorí rekombinantná DNA.Tá je vložena do hostiteľskej bunky. Cudzorodá DNA sa v bunke replikuje, ako súčasť vektoru.Rekombinantná DNA rozmnožená v dostatočnom množstve môže byť izolovaná a cudzorodá DNA môže byť v prípade potreby vštiepená a oddelená.Týmto sa získa veľké množstvo kópií pôvodnej DNA.
Pokiaľ sme do vhodného vektoru vložili celý gén, je možne prinútiť hostiteľskú bunku, aby produkovala proteín, ktorý tento gén kóduje.potom sa hovorí, že klonujeme proteín.Klonovať môžeme aj hostiteľské bunky. Cieľom je získať populáciu buniek, ktoré majú rovnaké vlastnosti, sú teda kópiou pôvodnej bunky.
Už niekoľko rokov sa sa používa klonovanie na úrovni embrií, kedy sa embrio, tvorené niekoľkími bunkami, mechanicky rozdelí na niekoľko častí, tie sa potom samostatne vyvíjajú.Zrejme podobným spôsobom vznikajú aj jednovaječné dvojčatá.
Veľkým pokrokom v tejto oblasti bola nepochybne ovca Dolly.Tá vznikla uplne ináč, tzv. Jadrovým transferom.Genetická informácia z dospelej ovce bola vložená do aktivovaného vajíčka.Tím sa podarilo do tej doby neočakávané.Bunka, ktorej vývoj bol uplne dokončený a bola plne špecializovaná na určité funkcie, sa vrátila naspäť do pôvodného stavu a dala vznik novému geneticky identickému jedincovi.