Horný otvor je vývodný a obklopuje koniec
tráviacej trubice. Odkysličená voda ním opúšťa telo a vynáša so
sebou výkaly a v čase rozmnožovania aj pohlavné bunky. Žiabre sú
uložené medzi lupeňmi plášťa a bokmi tela. Väčšinou sú oddeleného
pohlavia, polhavné žľazy vyúsťujú do plášťovej dutiny. Vyvíjajú sa
cez larvu. Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko rybničné. Z morských
druhov t.j. ústrica jedlá žijúca v pobrežných vodách prichytená na
skalnom podklade. V prímorských krajinách je obľúbenou potravou
podobne ako slávka jedlá. Perlotvorka morská žije v subtropických a
tropických moriach. Ak sa jej medzi telo a plášť dostane cudzí
predmet (zrnko piesku, cudzopasník), obalí ho rôsolovitou hmotou, do
ktorej vylučuje kryštáliky uhličitanu vápenatého obalené perleťou. Takto vytvorí niekoľko vrstiev až vznikne perla. Perlorodka riečna
sa v našich vodách vyskytuje len veľmi vzácne. Vytvára perly podobne
ako perlotvorka morská.


trieda: HLAVONOŽCE (Cephalopoda)

Sú morské mäkkýše s rôznym počtom ramien okolo ústneho otvoru (8,10
i viac). Na ramenách sú prísavné terčíky. Noha nie je vyvinutá, je
premenená na lievikovitý útvar.
Vnútornostný vak je vyliačený na chrbtovej strane tela. Schránka je
potlačená, alebo sa nevyvíja vôbec. Nervová sústava je tvorená
veľkou párovou chrbtovou uzlinou, ktorá je chránená chrupavkovitým
púzdrom. Chrupavkovitým púzdrom sú zozadu a zboku chránené aj
komorové oči. Sú dokonalé. Ďalšie veľké nervové uzly sú uložené pod
hltanom a pri nich je aj orgán rovnováhy – statocysta. Hlavonožce sú
oddeleného pohlavia, často s pohlavným dimorfizmom – jedinec toho
druhu alebo orgán toho istého jedinca sa objavuje v dvoch rôznych
tvaroch alebo funkciách. U samcov sa jedno z ramien mení na
kopulačný orgán – hektokotylové rameno. Vývin je priamy.