Na svete žije približne 6000 druhov plazov. Dávnejšie boli plazy zastúpené na Zemi oveľa väčším počtom druhov a pred asi 200 miliónmi rokov boli najbohatšou skupinou stavovcov. Patrili k ním dokonca aj najväčšie živočíchy- dinosaury. Plazy sú prvé stavovce, ktoré boli ako prvé prispôsobené životu na súši. Mnohé z nich dokážu žiť aj vo veľmi suchom prostredí. Suchá šupinatá pokožka znižuje straty vody. Vajíčka pokryté kožovitou škrupinou, ktorá bráni vyschnutiu, kladú plazy na súši. Plazy sú chladnokrvné, preto žijú prevažne v teplých oblastiach sveta, kde teplota prostredia umožňuje aspoň po časť dňa ich aktivitu.
Plazy sú živočíchy s premenlivou teplotou tela, pri udržiavaní potrebnej telesnej teploty 30 až 35 0C sa musia spoliehať na svoje okolie. To im umožňuje, napríklad hadom, primať potravu len raz za niekoľko týždňov, alebo dokonca vo výnimočných prípadoch len raz za rok. Niektoré jaštery v zime hibernujú, upadajú do dlhého spánku v podchladení, počas ktorého nejedia, ale spotrebúvajú tukové zásoby. Správanie mnohých plazov sa dá vysvetliť ich potrebu udržať si stálu teplotu.
Rôzne druhy plazov získavajú potravu rôznymi spôsobmi. Napríklad chameleón sa cez deň pomaly pohybuje po konároch stromov a poľuje na hmyz a pavúky, ktoré mu slúžia ako potrava. Keď má korisť dosť blízko, chvostom sa pevne omotá o konár, náhle veľmi rýchlo vymrští jazyk, ktorý niekedy presahuje dĺžku tela. Potom jazyk vtiahne späť do úst spolu s korisťou, ktorú prehltne. Celá táto akcia netrvá ani sekundu. Ďalej taký Veľhad kráľovský zasiahne korisť svojimi dlhými, ostrými zubmi. Zuby smerujú dozadu, takže čím väčšmi sa obeť bráni, tým pevnejšie sa na ne napicháva. Obeť tuhým zovretím zadusí a potom ju celú prehltne. Veľhad podobne ako ostatné hady je schopný prehltnúť vtáky alebo iné zvieratá, hrubšie, než je on sám, a to zásluhou svojej nezvyčajnej spodnej čeľuste, ktorá sa dá roztiahnuť, lebo nie je v strede zarastená, ale jej polovice sú uprostred pružne spojené.
Niektoré plazy, hlavne hady sú obdarené jedom. U niektorých jedincov jed není smrteľne jedovatý, ale slúži hlavne na omráčenie koristi. Kobra kráľovská dosahuje dĺžku až 5,5 metrov. Ostré zuby má spojené jedovatou žľazou, z ktorej jed prechádza cez zuby do obete. Ak je niečím vyrušená, vztýči prednú časť tela do výstražnej polohy a krk sa jej rozšíri do podoby štítu. Pre väčšinu zvierat je jed kobry kráľovskej smrteľné jedovatý. Jedno jej uhryznutie usmrtí slona za štyri hodiny.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Plazy
Dátum pridania: | 11.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | LukaskoUSP | ||
Jazyk: | Počet slov: | 912 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 5m 30s |
Pomalé čítanie: | 8m 15s |