Častice vírusu obsahujú enzým RNA- depedentnú DNA polymerázu (reverznú transkriptázu). RNA je obklopená bielkovinovým obalom v tvare projektu. Genóm vírusu predstavuje súbor génov (funkčných jednotiek), kódujúcich deje potrebné na prežitie danej biologickej hodnoty, v tomto prípade vírusu.
Po preniknutí retrovírusu do vnímavej bunky sa genetická informácia obsiahnutá v jeho RNA prepíše do formy DNA, ktorá potom interaguje s DNA hostiteľskej bunky. Prepis katalyzuje už spomínaný enzým reverzná transkriptáza. Narozdiel od iných foriem života genetickú informáciu nekóduje DNA, ale RNA. Životný cyklus určitého retrovírusu závisí predovšetkým od toku informácii z RNA do DNA, ktorý smeruje opačne (smerovanie retro), ako obvyklý tok z DNA do RNA.

2.2. Taxonómia čeľade retrovírusov.

Čeľaď retrovírusov (Retroviridae) obsahuje viacero rodov. Patria sem:
- Cicavčí onkovírus typ B
- Cicavčí retrovírus typ C
- Retrovírus typ D
- Vtáčí retrovírus typ C
- HTLV- BLV (vírus T- leukémie človeka a vírus leukémie hovädzieho dobytka).
- Spumavírus
- Lentivírus

2.3.Častica HIV. Virióny, ako už bolo spomenuté, sa podľa zjednodušenej schémy skladajú z nukloeproteínového komplexu, kde proteínový obal obklopuje genómovú RNA a vírusové enzýmy: reverznú transkriptázu, integrázu a proteázu (dôležité v procese replikácie vírusu). Proteínová kapsida má tvar pravidelného dvadsaťstenu. Kapsidu obklopuje obal vírusu, ktorého dôležitou časťou je lipidická dvojvrstva. Obal obsahuje povrchový vírusový glykoproteín o molekulovej hmotnosti 120 (gp 120) a transmembránový glykoproteín o molekulovej hmotnosti 41 (gp 41). Tieto dva glykoproteíny predstavujú hlavné špecifické antigény HIV. Umožňujú vznik špecifických protilátok v infikovanom organizme, ktorých detekcia je podstatou sérologickej diagnostiky nákazy HIV (obrázok v prílohe).

2.3.1. Replikačný cyklus vírusu HIV.

Osobitný replikačný cyklus HIV vo vnímavej bunke sa tvorí v niekoľkých etapách:
1. Preniknutie vírusu HIV do bunky.
2. Reverzná transkripcia genetickej informácie z RNA do DNA formy.
3. Integrácia vírusovej DNA do DNA jadra hostiteľskej bunky, kde potom zostáva uložená ako tzv. provírus. Počas integrácie sa provírus neprejavuje patologickými účinkami. Je natoľko súčasťou hostiteľskej DNA, že keď sa bunka delí, provírus prechádza do dvoch dcérskych buniek.