Žaby sú obojživelníky, ktoré v dospelosti nemajú chvost. Vedecký názov tejto skupiny v preklade z gréčtiny znamená bezchvostý. Žaby a ropuchy sa hojne vyskytujú takmer na všetkých vlhkých a teplých miestach po celom svete, nežijú však v slanej vode. Neveľa je takých druhov žiab, čo trávia celý život vo vode, väčšina vylieza z vody na suchú zem a to niekedy aj na dlhší čas.
Žaby sa vyznačujú tvarom tela a spôsobom pohybu, aký nemá nijaký iný stavovec. Ich dlhé a silné zadné nohy, prispôsobené na skákanie, sú oveľa dlhšie ako predné a prenáša sa na ne hmotnosť tela, keď žaba dopadne na zem. Pri druhoch, ktoré sa viac plazia, ako skáču, napr. európske ropuchy zelené, sú obidva páry nôh rovnako dlhé. Chrbtica pozostáva len zo šiestich až desiatich voľných stavcov, čo je najmenší známy počet stavcov pri stavovcoch. Žaby žijúce iba vo vode majú malé oči a stratili aj viečka.

Každý druh žaby má typický hlas, ktorý láka samičky a ďalších samčekov na miesta rozmnožovania. Hrdelné vaky alebo rezonančné bubníky nadúvajú vzduchom a začnú kvákať. Hlas vylúdia tým, že cez hlasivky vypudzujú zo vzdušných vakov vzduch. Žaby sa zvyčajne rozmnožujú za teplého a vlhkého jarného počasia. Žaby žijúce stále vo vode sa rozmnožujú vtedy, keď je teplota vody dostatočne vysoká. Pri párení každý samček prednými nohami pevne oblapí prvú samičku, ktorá sa mu priblíži na dosah. Keď potom samička postupne vypúšťa z tela pás vajíčok, postrekuje ich samček tekutinou, v ktorej sú spermie. Niektoré žaby kladú vajíčka aj do vlhkej pôdy. Z každého vajíčka sa vyliahne larva volaná žubrienkou, ktorá sa postupne mení na malú žabku, hoci má ešte zvyšky chvosta. Vylezie z vody na súš a chvost sa jej čoskoro vstrebe. Žubrienky sa živia riasami.

Žaby sa živia hmyzom, červmi, pavúkmi a inými drobnými živočíchmi. Občas požierajú aj drobné stavovce. Korisť chytajú rýchlym vymrštením lepkavého jazyka.Žabami, tak dospelými ako aj žubrienkami, živia sa brodivé vtáky, drobné cicavce, hady i ryby. Niektoré žaby v nebezpečenstve predstierajú smrť, pričom otvoria ústa a dvíhajú predné nohy nad hlavu.
Najväčší druh je skokan goliát, vyskytujúci sa v Afrike. Dosahuje niekedy veľkosť malého teriéra a živí sa krabmi. Americký skokan veľký a európsky skokan zelený sa loví kvôli žabím stehienkam, ktoré sú pre mnohých gurmánov vynikajúcou lahôdkou.

Nezvyčajným druhom je žaba chlpatá, žijúca v Guinei, ktorá má na zadných nohách dlhé, srsti podobné roztrapkané výrastky. Žaby z rodu stromárok, žijúce v Strednej a Južnej Amerike, majú veľmi silné kožné jedy, ktorými domorodci napúšťajú hroty svojich šípov a oštepov. Niektoré lietavky majú dlhé prsty spojené veľkými plávacími blanami. Pri zoskoku zo stromu roztiahnu prsty s blanami a plachtením prekonávajú dosť veľké vzdialenosti. Samička z rodu Leptopelis drží vajíčka v ústach dovtedy, kým sa nevyliahnu mladé žabky a nie sú schopné žiť vo vode. V tom čase nemôže žrať. Žaby majú zvyčajne hladkú kožu, no morfologicky trochu odlišné sú ropuchy s kožou bradavičnatou a drsnou.