Jazveca lesného spoznáme podľa zavalito-klinovitého tela a charakteristickej čiernobielej pruhovanej kresby na hlave. Sfarbenie srsti dosť kolíše a môže dosiahnuť aj plavosivé alebo pieskovožlté odtiene. Krátke silné nohy slúžia jazvecovi pri vyhrabávaní obydlia. Mocné pazúry má hlavne na predných nohách. Jazvece obývajú všetky typy lesov, uprednostňujú však listnaté a zmiešané lesy alebo husto krovinaté územia. Ich biotopmi sa môžu stať aj záhrady či veľké parkové oblasti miest, ak tam majú možnosť vyhrabať si brloh. V horách vystupujú jazvece až do výšky 2000 metrov nad morom.

Vyhýbajú sa vlhkým a podmáčaným pôdam. Jazvece sú predovšetkým nočné zvieratá, a preto ich možno pozorovať len veľmi ťažko. Pred ich príbytkom sa nachádzajú ploché vyhĺbeniny, kam si jazvece ukladajú trus a kĺzacie žľaby, ktoré im uľahčujú prístup do domova. Podzemné chodby sú dlhé niekoľko desiatok metrov. Obývacia dutina sa môže nachádzať v hĺbke 5 a viac metrov. Chodby často využívajú celé generácie jazvecov. Podzemný príbytok si vystielajú lístím a trávou. Jazvece vedia skutočne obratne behať a pri najmenšom hroziacom nebezpečenstve sa ukryjú do svojich brlohov, kde sú úplne chránené pred nepriateľmi. Vedia veľmi dobre plávať, ale do vody idú len s veľkou nevôľou. Jazvec je všežravec – žerie bobule, bukvice, žalude, ale aj hmyz, slimáky, mladé vtáky, autami prejdené mačky, zajace či hraboše. Až tri štvrtiny ich potravy tvoria dážďovky. Mláďatá sa rodia dve až štyri a v brlohu ostávajú 8 týždňov. Jazvece sa dožívajú 15 rokov.