Delfín skákavý

Jej zakladeteľom je Konrád Lorenz, ktorý bol ocenený Nobelovou cenu. Je to zoologický odbor študujúci chovanie živočíchov v ich prírodnom prostredí. Študuje zákonitosti chovania jednotlivých druhov, formy správania, ich priebeh a analyzuje. Delfín skákavý sa vyskytuje vo dvoch ekotypoch - forma pobrežná a oceánska. Tieto dve skupiny sa líšia predovšetkým veľkosťou (pobrežná forma je o niečo väčšia), farbou (pobrežná forma je svetlejšia), zložením potravy a niektorými návykmi, napr. pri love. Výskyt delfínov ovplyvňuje niekoľko faktorov: teplota vody, jej hĺbka, slanosť, charakter morského dna i možnosť nájsť potravu. Rôzne druhy delfínov sa prispôsobili rôznemu životnému prostrediu. Niektoré druhy menia stanovište podľa ročných období. Teplota vzduchu totiž ovplyvňuje aj teplotu vody, čo vedie ku zmenám vo výskyte potravy. Niektoré druhy sledujú migrácie svojej koristi. Sú schopné za potravou putovať na veľké vzdialenosti. Väčšina delfínov pláva priemernou rýchlosťou 20 km za hodinu, delfín skákavý môže krátkodobo dosiahnuť až 44 km za hodinu.

Delfíny sú spoločenské tvory. Žijú v skupinách rozličného zloženia: zvieratá jedného pohlavia, alebo sú samice a samce spolu so svojimi mláďatami. Zloženie skupiny sa bez ohľadu na jej veľkosť obvykle takmer nemení. Navzájom si pomáhajú pri love, pôrode aj v chorobe. Táto spolupráca je pre ich život nevyhnutná. Stáda delfínov sa pohybujú v teritóriu koordinovane, pričom samice sú vždy uprostred, aby boli chránené. Hlavným dôvodom tohto združovania delfínov môže byť lov, ale i vzájomná podpora a pomoc, umožňujúca lepšie čeliť nepriateľom. Presnú rozlohu delfínich teritórií nie je jednoduché stanoviť. V menších skupinách sa často prejavuje určitá hierarchia. U niektorých druhov je súdržnosť skupiny tak pevná, že keď vedúce zviera uviazne na plytčine, ostatní ho nasledujú. V dobe nahovárania sa hierarchia v skupine delfínov ešte upevní. Skupiny sa niekedy spojujú, aby uľahčili stretnutie medzi jednotlivými zvieratami. Samce sa približujú ku samiciam a tí najsilnejší sa snažia urobiť dojem na tie najmladšie. Toto obdobie trvá aj niekoľko týždňov. Behom neho samce predvádzajú neuveriteľné množstvo akrobatických kúskov. Delfíny sa veľmi radi maznajú, a tak sa trú o hrudné plutvy partnera. Samotná kopulácia netrvá dlhšie než 15 až 20 sek. a odohráva sa pod vodou. Delfíny sú polygamné, ale nemajú systém háremov.
S jednou samicou sa často behom tej istej sezóny spári aj niekoľko samcov. Delfíny skákavé sa zvyčajne pária na jar alebo v lete, samice potom o desať až dvanásť mesiacov brezovosti porodia jedno mláďa. Matke pri pôrode pomáhajú dva, často aj viacero delfínov, ktoré fungujú ako ,, pôrodné baby ". Chránia ju pred útokmi žralokov, ktoré by mohla prilákať krv vytečená pri matkinom pôrode. Po narodení mláďaťa sa celá skupina dáva do pohybu a sprevádzajú novonarodeného delfína na jeho ceste za vzduchom k vodnej hladine. Delfíny sú pri pôrode závislé od týchto pôrodných asistentiek. Rovnakú pomoc poskytujú aj akémukoľvek zranenému jedincovi. Ihneď po volaní o pomoc priplávajú ostatné delfíny k zranenému zvieraťu a snažia sa obeť vo vode rôzne nadnášať a postrkovať, aby sa mohlo na hladine nadýchnuť. Matka kojí svoje mláďa najmenej šestnásť mesiacov, takže ďalšie mláďa môže priviesť na svet o dva až tri roky. V ich potrave sú iba v malej miere hlavonožce alebo iné bezstavovce, prípadne aj vodné vtáky na hladine.

Pri zachytení a spozorovaní veľkého kŕdľa rýb sa na spoločný rybolov zhromaždia až stovky delfínov. Ryby sa pred blížiacimi delfínmi snažia rozpŕchnuť, tie sa však vytvoria pevnú hradbu. Vodná hladina tvorí pre ryby prekážku, ktorú nie sú schopné prekonať. Najsilnejšie delfíny útočia na korisť ako prvé, po stranách ostávajú "hliadky", ktoré dbajú, aby sa rybie hejno nerozpŕchlo. Chytajú ryby jednu po druhej tak, že sa na ne vrhnú a zakusnú sa ostrými zubami, aby im neukĺzli. Existujú domnienky o tom, že delfíny znepokojujú ryby hlasitými zvukmi , ktoré pri tom vydávajú. Delfíny lovia ryby počas celého dňa. V čase, kde sa kŕdle vyskytujú vzácne, stávajú sa delfíny nočnými lovcami a lovia sépie alebo ryby žijúce na morskom dne.

Delfíny sa navzájom dorozumievajú mľaskavými a cvakanými zvukmi. Nie je presne známe, koľko znakov táto reč obsahuje, rozhodne však niet pochýb o tom, že sa delfíny navzájom spoznávajú a odpovedajú si. Hlas má veľký repertoár tónov s vysokou frekvenciou od 0,25 kHz až po ultrazvuky v rozsahu 80 až 220 kHz.
Delfíny používajú pri vzájomnej komunikácii tri frekvenčné rozsahy vrátane pre človeka nepočuteľné ultrazvuky. Ich slovník je teda pomerne zložitý. Samce hvízdajú alebo spievajú, aby v dobe párenia prilákali samice alebo aby upozornili skupinu na blížiace sa nebezpečie. Matky po narodení mláďaťa hvízdajú celé dni, aby si mláďa zvyklo na ich hlas. Ak sa poškodí echolokačný systém delfína, ktorým by si privolal pomoc, dochádza k vrhnutiu na súš a smrti.

Delfíny skákavé, ktoré nás upútajú svojím oceľovo sivým chrbtom a krátkou vytiahnutou papuľou, sú inteligentné zvieratá. Počas spánku samice ležia na hladine vody a majú dýchací otvor nad vodou. Samce spia priamo pod hladinou a z času na čas sa reflexívne vynoria, aby sa nadýchli. Dožívajú sa 50 rokov života.