Tajpan - najnebezpečnejší had sveta

Čeľaď koralovcovité (Elapidae) je evolučne najprimitívnejšia čeľaď hadov. Delí sa na šesť podčeľadí, ktoré celkovo zahŕňajú 291 druhov hadov zaradených v 60 rodoch. Jedná sa o hady, ktoré na prvý pohľad pripomínajú užovky, ale okrem iných rozdielov sa od nich odlišujú predovšetkým štruktúrou stavby chrupu. Celá čeľaď dostala svoj vedecký názov podľa rodového názvu Elaps, ktorý dávnejšie zahrňoval veľké množstvo koralovcov Nového i Starého sveta. Koralovcovité hady (bungary, kobry, mamby, koralovce, pakobry, tajpany) ale aj morské mornáre a ploskochvosty, ktoré sú vývojovo blízko príbuzné koralovcom (väčšina herptetológov preferuje tento názor) patria vo všeobecnosti medzi najjedovatejšie hady. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých oblastiach teplého pásma: Južná, Stredná a Severná Amerika, Afrika, Arabský polostrov, Blízky východ, Stredná a južná Ázia a indo-austrálska oblasť. V Európe sa nevyskytujú.

Tajpany (Oxyuranus) patria medzi typických predstaviteľov čeľade koralovcovitých a zároveň sú to mimoriadne jedovaté hady s prudkým jedom a nevypočitateľným správaním. Celkovo sa považujú za najnebezpečnejšie hady sveta. Existujú dva druhy :

Tajpan drobnošupinatý (Oxyuranus microlepidotus) - Vyskytuje sa prevažne vo vnútrozemí Austrálie (najviac v juhovýchodnom Queenslande a v severozápadnej časti Nového Južného Walesu). Dosahuje dĺžku 150 - 200 cm. Sfarbenie tela je svetlo až tmavo hnedé s tmavšími škvrnami, hlava je tmavšia, niekedy až čierna, brucho bledožlté alebo oranžovožlté. Tento tajpan dáva prednosť suchým oblastiam s nízkym porastom, živí sa prevažne hlodavcami. Samica kladie vajíčka, ktorých môže byť 12 - 20 kusov. Mláďatá po vyliahnutí dosahujú veľkosť 30 - 35 cm. Je plachý, pri vyrušení sa snaží čo najrýchlejšie uniknúť.

Tajpan (Oxyuranus scutellatus) - V našom jazyku nemá špecifický názov, niektorí slovenskí a tiež českí autori uvádzajú názov tajpan nebezpečný alebo veľký. Je podstatne známejší a početnejší ako prvý druh, vytvára 2 zemepisné rasy (poddruhy). Vyskytuje po celom severnom teritóriu Austrálie, vrátane polostrova Cape York (O. s. scutellatus) a na juhu ostrova Papua Nová Guinea (O. s. canni - nazývaný papuánsky). Obýva širokú škálu biotopov, vyskytuje sa aj v tropických dažďových lesoch, obvykle do nadmorskej výšky 400 m. Dĺžka tela sa udáva v rozmedzí 160 - 190 cm, max. 220 cm.
Rekordný exemplár novoguinejského poddruhu meral dokonca 340 cm!, ale údaje sú nepotvrdené. Dá sa povedať, že sa jedná o najväčšieho jedovatého hada v celej Austrálskej oblasti. Vyznačuje sa veľkou pretiahnutou hlavou, ktorá je zreteľne oddelená od krku. Sfarbenie tela má jednofarebne svetlohnedé alebo tmavohnedé (u poddruhu „canni“ niekedy až šedočierne). Hlava a brucho sú krémovožlté. Živí sa predovšetkým cicavcami, menej vtákmi a jaštermi. Aktívny je cez deň a za súmraku. Párenie prebieha v období september - november, inkubácia 5 - 21 vajec trvá 65 - 80 dní. Mláďatá po vyliahnutí dosahujú dĺžku 30 - 43 cm. Najnebezpečnejším hadom Austrálie a zároveň celého sveta je jednoznačne tajpan (Oxyuranus scutellatus). Dokazujú to aj vedecké výskumy, podľa ktorých má síce tajpan drobnošupinatý až 3x toxickejší jed, ale je plachý a žije v suchých neobývaných oblastiach, čo sa druhého hada netýka. Na rozdiel od veľkej väčšiny všetkých jedovatých hadov, pri vyplašení Tajpan O. scutellatus neuteká, no prudko zaútočí a s rýchlou frekvenciou dokáže uštipnúť niekoľkokrát za sebou, pričom jeho jedové zuby dosahujú dĺžku 7 - 12 mm. Uštipnutie týmto hadom je prakticky smrteľné bez včasného podania protijedu. Po útoku týmto hadom človek dostane náhlu slabosť, závraty a silné kŕče. Pokiaľ dojde k zásahu tváre, krku alebo veľkých žil, šance na prežitie sú nulové. Tajpan je had, ktorý si naozaj zaslúži obdiv a rešpekt.

Poznámka: Pre zaujímavosť, prvý protijed bol vyrobený až v roku 1955 v Austrálii (Commonwealth Serum Laboratories), do tej doby bolo uštipnutie tajpanom vo všetkých prípadoch 100% smrteľné..