Príznaky choroby sú podobné chrípke, k tomu sa pripájajú bolesti brucha, zvracanie, hnačky, nechutenstvo, poruchy nervového systému. Toto obdobie nazývajú akútne štádium- keď doznie, človek môže žiť dlhé roky, no stále je nakazený. Na čelo boja proti AIDS sa postavila istotne najpovolanejšia organizácia: Svetová zdravotnícka organizácia- SZO. Valné zhromaždenie OSN si na 43 zasadnutí roku 1988 vypočulo správu SZO o programe boja proti AIDS na svete (mimochodom na tomto zasadnutí vyhlásili 1. december za Deň boja proti AIDS). Pre tento globálny program vytvorilia SZO v Ženeve vo Švajčiarsku osobitné pracovisko, v ktorom sa zbiehajú nitky z celého sveta. SZO má 166 členských štátov, ktorých zástupcovia sa roku 1988 zišli v Ženeve a prijali rezolúciu vyzývajúcu členské štáty, aby:

1. ľudí viedli k pochopeniu a porozumeniu pre tých čo sú nositeľom HIV a chorí na AIDS
2. zabezpečili ľudké práva pre infikovaných a chorých na AIDS a zabránili ich diskriminácii a bilágovaniu
3. zabezpečili ochranu a liečbu nositeľov a chorých na AIDS
Pod záštitou SZO bol ďalej v Paríži založený Európsky zväz pre výskum AIDS. Tento zväz chce pomáhať pri vzájomnej výmene vedeckých informácii, koordinovať výskum a umožniť vštkým vedcom k informáciam iných vedeckých kolektívov.
Účinná llátka musí spĺňať dva predpokrady- po prvé musí zabrániť množeniu vírusov, po druhe nesmie poškodzovať organizmus pacienta a to ani pri dlhodobom užívaní. Podľa názoru znalcov môže nositeľ HIV alebo chorý na AIDS naďalej vykonávať svoju prácu v kolektíve. Nemusí mať vyhradeny osobný príbor, ani kúpeľňu, ani WC. Nebezpečenstvo nám nehrozí ani v bazénoch či reštauráciach. Chorému možno bez obáv podať ruku, bozkať ho na líce, objať ho. Infekčné nie sú predmety jeho dennej potreby, okrem ostrých predmetov.