Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

AIDS

AIDS sa dotýka nás všetkých. Žiadna iná choroba neprináša toľko obáv, strachu, odporu, zdravotníckych a spoločenských problémov ako táto. Výskyt Aids vo svete je zatiaľ veľmi nerovnomerný. Najviac prípadov je v USA a západných priemyselných krajinách. V polivici roku 1988 bolo v USA známych 86 000 prípadov, z toho najväčší počet v New Yorku a San Franciscu. Druhou oblasťou s veľkým výskytom je centrálna, východná a južná Afrika a treťou karibská oblasť. Z východnej Európy, Stredného východu a z Ázie je hlásený iba malý počet prípadov. Choroba prináša nesmierne utrpenie a na konci chorého čaká smrť. Podľa doterajších štatistík z vyvinutých krajín zomrie od stanovenia diagnózy do 36 mesiacov až 80% chorých. AIDS je moderná pohroma. Skratka AIDS znamená Acquired Immunodeficiency Syndrome, Syndróm získaného zlyhania imunity. Vedci zistili. že chorobu spôsobuje vírus. Pôvodca AIDS však patrí k takej skupine vírusov, z ktorej dosiaľ žiadny príslušník nespôsobil ochorenie človeka. Nezvyčajné je aj to, že vírus napadá samotnú podstatu ľudskej obranyschopnosti , ktorú celkom vyraďuje z činnosti a tým odsúdi organizmus na istú smrť.

Prvé prípady ochorenia zistili lekári roku 1981 v USA. Postihnutí boli hlavne mladí homosexuálni muži. Choroby prichádzali z Los Angeles, New Yorku, San Francisca, Paríža, .. V St. Louis v USA roku 1969 zomrel pätnásťročný Robert R. a pre jeho chorobu a smrť lekári nenachádzali vysvetlenie. Keď o 10 rokov AIDS rozvíril hladinu, vedci urobili skúšky dávno mŕtvehu chlapca a ukázalo sa, že zomrel na AIDS. Príznakky chrôb boli aj u narkomanov, ktorí si narkotika injekčnou striekačkou vpravujú do žíl, pacienti liečený na krvnú chorobu hemofílie pomocou opakovaných krvných transfúzii. Roku 1983 sa podaril pracovnej skupine na čele s Lucom Montagnierom a Pasteurovom inštitúte v Paríži izolovať pacienta s neznámym vírusom. Tento vírus sa teraz označuje ako HIV- Human Immunodeficiency Virus- Výrus zlyhania imunity u človeka.

Roku 1984 Robert Gallo a jeho kolektív v USA dokázal súvislosť medzi HIV a AIDS. Roku 1986 sa v západnej Afrike objavil ďalší podobný vírus. Ten prvoobjavený je HIV1 a druhý HIV2. Keď sa HIV dostane do bunky, môže tam neaký čas "mlčať" nebyť aktívny. Na prvom mieste sa AIDS prenáša sexuálnym stykom: štyria s piatich nakazených sa infikovali pri pohlavnom styku. Pri prenose AIDS je najnebezpečnejší priamy kontak s infikovanou krvou. Prípad prenosu AIDS slinami a slzami sa už vyskytol.
Príznaky choroby sú podobné chrípke, k tomu sa pripájajú bolesti brucha, zvracanie, hnačky, nechutenstvo, poruchy nervového systému. Toto obdobie nazývajú akútne štádium- keď doznie, človek môže žiť dlhé roky, no stále je nakazený. Na čelo boja proti AIDS sa postavila istotne najpovolanejšia organizácia: Svetová zdravotnícka organizácia- SZO. Valné zhromaždenie OSN si na 43 zasadnutí roku 1988 vypočulo správu SZO o programe boja proti AIDS na svete (mimochodom na tomto zasadnutí vyhlásili 1. december za Deň boja proti AIDS). Pre tento globálny program vytvorilia SZO v Ženeve vo Švajčiarsku osobitné pracovisko, v ktorom sa zbiehajú nitky z celého sveta. SZO má 166 členských štátov, ktorých zástupcovia sa roku 1988 zišli v Ženeve a prijali rezolúciu vyzývajúcu členské štáty, aby:

1. ľudí viedli k pochopeniu a porozumeniu pre tých čo sú nositeľom HIV a chorí na AIDS
2. zabezpečili ľudké práva pre infikovaných a chorých na AIDS a zabránili ich diskriminácii a bilágovaniu
3. zabezpečili ochranu a liečbu nositeľov a chorých na AIDS
Pod záštitou SZO bol ďalej v Paríži založený Európsky zväz pre výskum AIDS. Tento zväz chce pomáhať pri vzájomnej výmene vedeckých informácii, koordinovať výskum a umožniť vštkým vedcom k informáciam iných vedeckých kolektívov.
Účinná llátka musí spĺňať dva predpokrady- po prvé musí zabrániť množeniu vírusov, po druhe nesmie poškodzovať organizmus pacienta a to ani pri dlhodobom užívaní. Podľa názoru znalcov môže nositeľ HIV alebo chorý na AIDS naďalej vykonávať svoju prácu v kolektíve. Nemusí mať vyhradeny osobný príbor, ani kúpeľňu, ani WC. Nebezpečenstvo nám nehrozí ani v bazénoch či reštauráciach. Chorému možno bez obáv podať ruku, bozkať ho na líce, objať ho. Infekčné nie sú predmety jeho dennej potreby, okrem ostrých predmetov.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk