referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Horniny a nerasty
Dátum pridania: 01.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: babet
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 648
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 

Naprosto dokonalá priezračnosť, nádherná farba, tvrdosť a vzácnosť z nich činí vôbec najcennejšie drahokamy. Po celom svete sa nachádzajú rôzne druhy drahokamov, ale hlavným dodávateľom diamantov je Juhoafrická republika. Jeden z tamojších dolov, Kimberley, ich za 42 rokov vyťažil na tri tony. V dole Premier, ktorý leží neďaleko, našli v roku 1905 slávny Cullinanov diamant o hmotnosti 3025 karátov (621 g). Väčší ešte nikdy nikto nenašiel. Najkrajšie smaragdy pochádzajú z juhoamerickej Kolumbie, najlepšie rubíny z Barmy a najkvalitnejšie zafíry z južnej Ázie. Na čom závisí farba drahokamov? Niektoré nerasty majú vždy rovnakú farbu. Malachit je zelený, azurit modrý a realgar (sírnik arzénu), používaný pri ohňostrojoch, je červený. S mnohými nerastami sa však môžeme stretnúť vo farebných variáciách, kt. sú dôsledkom prímesí iných nerastov, chemických nečistôt alebo iných príčin. Typický kremeň je priezračný ako sklo. Prímesou titánu sa stane ružovým, malé množstvo železa dá vzniknúť jeho purpurovej až fialovej variante- ametystu. Nahnedlý dymový kremeň sa považuje za výsledok činnosti prírodnej radiácie. Minerálna prímes premenila iný bezfarebný minerál, korund, na drahokam. Zafíry sú kryštály korundu s prímesou titánu. Aj rubíny sú vlastne kryštály korundu, ale tentokrát so stopovým obsahom chrómu. Ako vznikajú kovy? Drahokamy sú síce nádherné, ale kovové nerasty zohrali v histórii ľudstva ďaleko významnejšiu úlohu. Od okamihu, kedy sa človek naučil z rúd medi a a železa vyrábať nástroje a zbrane, začal hľadať ložiská týchto cenených kovov. Niektoré kovové nerasty, konkrétne meď, striebro, zlato a platina, sa občas vyskytujú v rýdzom stave. Častejšie sa však nachádzajú v prepojení s inými minerálmi v komerčne využiteľných ložiskách. Hovoríme im rudy. Napríklad galenit je najbohatším zdrojom olova. Jasno červená rumelka nám dáva ortuť a kasiterit (cínovec) je základnou cínonosnou rudou. Železo, kt. je vôbec najdôležitejším kovom, väčšinou pochádza z veľmi rozšírených ložísk hematitu. Kovy získavané rôznymi postupmi z vychádzajúcich rúd, od antimónu až po zinok, tvoria základ nášho priemyslového sveta.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Horniny a nerasty SOŠ 2.9630 821 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.