Horniny a nerasty

Nerasty sú základné stavebné kamene a nachádzajú sa všade okolo nás. Patria k nim tie obyčajné, s ktorými sa stretávame každý deň ako napríklad soľ, grafit alebo mastenec, z ktorého sa vyrába púder. Sú medzi nimi aj vzácnosti- striebro, zlato a diamanty. Všetky majú niekoľko spoločných vlastností. Sú to tuhé chemické látky, vyskytujú sa v prírode, každý má vlastnú kryštalickú štruktúru a väčšina z nich nikdy nebola súčasťou živej hmoty. Vedci identifikovali celkom okolo 2000 nerastov. Pritom z nich iba 20 tvorí plných 95% zemskej kôry. Skladajú sa všetky horniny z minerálov? Väčšina hornín sa skladá z jednoho alebo z viacerých minerálov v rôznych kombináciách ako napr. žula. Uhlie je ale pevnou látkou zo skamenených rastlinných tkanív. Niektoré typy vápenca vznikli z ulít a kostier rôznych druhov morských živočíchov. A niektoré z najstarších vápencov sa vytvorili z mikroskopických rias. Ako vznikajú horniny? Všetky horniny sa podľa pôvodu delia nňdo troch veľkých skupín- magmatické (alebo vulkanické), sedimentárne a metamorfované. Magmatické pochádzajú z magmatu, roztavenej hmoty zemského plášťa. Keď magma tuhne v podzemí, ochladzuje sa pomalšie. Tak vznikajú žuly a iné hlbinné horniny. Keď magma prenikne na povrch, ochladzuje sa rýchlejšie a tým vznikajú čadiče a ďalšie druhy vulkanických hornín. Sedimentárne horniny vznikajú na miestach, kde sa usadzujú vrstvy materiálu naneseného vodou, vetrom či ľadovcom. Väčšina z nich, ako trebárs pieskovce a ílovité bridlice, sa vytvárajú zo zvetraných zbytkov starých hornín. Ďalšie vrátane niektorých typov vápencov, tvoria zbytky rastlinných a živočíšnych tkanív. A ešte iné napríklad sadra, kamenná soľ a mnohé vápence, sa skladajú z nerastov pôvodne rozpustených vo vode. Vrstvy sedimentárnych hornín môžu dosahovať mocnosti aj niekoľko stoviek centimetrov. Pod vplyvom silného tlaku vznikajú v horninách nové minerály a kryštály a vznikajú metamorfované horniny. Sedimentárne horniny sa napríklad môžu zmeniť na rulu, ílovec sa stane bridlicou, vápenec mramorom a pieskovec väčšinou kremencom. Metamorfované horniny môžu časom prejsť opäť na iný typ horniny. Sú všetky drahokamy nerasty? Niektoré z celosvetovo zhromažďovaných kameňov- perly, koraly, jantár a ďalšie- sú rastlinného a živočíšneho pôvodu. Avšak prevažná väčšina drahokamov a polodrahokamov sú nerasty. Diamanty, smaragdy, zafíry a rubíny sú skutočnou šľachtou nerastného sveta.

Naprosto dokonalá priezračnosť, nádherná farba, tvrdosť a vzácnosť z nich činí vôbec najcennejšie drahokamy. Po celom svete sa nachádzajú rôzne druhy drahokamov, ale hlavným dodávateľom diamantov je Juhoafrická republika. Jeden z tamojších dolov, Kimberley, ich za 42 rokov vyťažil na tri tony. V dole Premier, ktorý leží neďaleko, našli v roku 1905 slávny Cullinanov diamant o hmotnosti 3025 karátov (621 g). Väčší ešte nikdy nikto nenašiel. Najkrajšie smaragdy pochádzajú z juhoamerickej Kolumbie, najlepšie rubíny z Barmy a najkvalitnejšie zafíry z južnej Ázie. Na čom závisí farba drahokamov? Niektoré nerasty majú vždy rovnakú farbu. Malachit je zelený, azurit modrý a realgar (sírnik arzénu), používaný pri ohňostrojoch, je červený. S mnohými nerastami sa však môžeme stretnúť vo farebných variáciách, kt. sú dôsledkom prímesí iných nerastov, chemických nečistôt alebo iných príčin. Typický kremeň je priezračný ako sklo. Prímesou titánu sa stane ružovým, malé množstvo železa dá vzniknúť jeho purpurovej až fialovej variante- ametystu. Nahnedlý dymový kremeň sa považuje za výsledok činnosti prírodnej radiácie. Minerálna prímes premenila iný bezfarebný minerál, korund, na drahokam. Zafíry sú kryštály korundu s prímesou titánu. Aj rubíny sú vlastne kryštály korundu, ale tentokrát so stopovým obsahom chrómu. Ako vznikajú kovy? Drahokamy sú síce nádherné, ale kovové nerasty zohrali v histórii ľudstva ďaleko významnejšiu úlohu. Od okamihu, kedy sa človek naučil z rúd medi a a železa vyrábať nástroje a zbrane, začal hľadať ložiská týchto cenených kovov. Niektoré kovové nerasty, konkrétne meď, striebro, zlato a platina, sa občas vyskytujú v rýdzom stave. Častejšie sa však nachádzajú v prepojení s inými minerálmi v komerčne využiteľných ložiskách. Hovoríme im rudy. Napríklad galenit je najbohatším zdrojom olova. Jasno červená rumelka nám dáva ortuť a kasiterit (cínovec) je základnou cínonosnou rudou. Železo, kt. je vôbec najdôležitejším kovom, väčšinou pochádza z veľmi rozšírených ložísk hematitu. Kovy získavané rôznymi postupmi z vychádzajúcich rúd, od antimónu až po zinok, tvoria základ nášho priemyslového sveta.