Bunka

Cytológia – náuka o bunke
Bunka – základná stavebná a funkčná jednotka všetkých živých sústav

Všeobecná štruktúra buniek
1.CYTOPLAZMA
Skladá sa z cytoplazmatických organel tvorených tenkými membránami – biomembránami.
Biomembrána – skladá sa z dvoch vrstiev (molekúl fosfolipidov a vrstiev bielkovín). Bunkové organely s biomembránami => membránové štruktúry bunky.
Ribozómy – drobné zrniečka, skladajú sa z RNA a bielkovín. Tvoria sa na nich bielkoviny.
Bunkové inklúzie – obsahujú zásobné látky (bielkoviny, tuky, škrob, glykogén)
Alebo odpadové látky (soli, pigment) vo forme kvapiek a zrniek
2. JADRO
Riadiace centrum bunky
Chromozómy – sú hlavnou zložkou jadra, každý obsahuje 1 veľkú molekulu DNA. Sú nositeľmi informácií pre dedičné vlastnosti.

3. BUNKOVÉ POVRCHY
Plazmatická membrána – tvorí ju biomembrána (glykoproteíny), reguluje príjem látok do bunky a ich prenikanie z bunky. Prijíma signály z okolia a reguluje správanie sa bunky podľa podnetov. Bunková stena – (polysacharidy a bielkoviny), je pevná a určuje tvar bunky. Pre väčšinu látok je priepustná.
Bunkovú stenu v typickej forme nemá väčšina živočíšnych buniek.

Chemické zloženie buniek
Voda – 60-90%
Sušina – vzniká odparením vody, tvorí 10-40% celkovej hmotnosti bunky. 1-10% sušiny tvoria anorganické látky.
Význam vody v bunke :
-rozpúšťanie zlúčenín- disociácia látok (štiepenie na ióny)
-prostredie pre priebeh chem. reakcií- podpora biol. aktivity bielkovín a NK
-reaktant v chem. reakciách - zmierňuje účinky zmeny teploty z okolia
Základné organické látky v bunke

1. Bielkoviny – makromolekulové zlúčeniny tvorené aminokyselinami pospájané väzbami do peptidového reťazca. Vlastnosti bielkovín závisia od poradia aminokyselín v reťazci. Funkcie :
-bielkoviny ako enzýmy – význam pre metabolizmus
-ako hormóny a protilátky
-ako zásoba energie
2. Nukleové kyseliny – vznikajú spájaním nukleotidov
nukleotid - zloženie (dusíkatá org. báza, cukor s 5 uhlíkmi, H3PO4 )
DNA – deoxyribobonukleová kyselina – deoxyribóza
RNA - ribobonukleová kyselina – ribóza
Molekulu DNA tvoria 2 polynukleotidové reťazce. NK sú základom dedičnosti.
3. Sacharidy – mono-, di-,poly-.Glukóza vzniká pri fotosyntéze.(metabolizmus, zásoba energie)
4. Tuky – zásoba energie, tepel. izolácia, ochrana vnútor. org., vys. spaľ. teplo.(Fosfolipidy – biomembrány)
P r o k a r y o t i c k á bunka, vnútrobunkové štruktúry
Majú ju baktérie a sinice
1.Cytoplazma
Obsahuje málo membránových organel
Bunkové inklúzie
Ribozómy – je ich veľa, sú menšie ako v eukaryotickej bunke
Tylakoidy – majú biomembrány, uskutočňuje sa tu f o t o s y n t é z a.
2.Jadro
1 chromozóm – 1 molekula DNA, je uložený voľne v cytoplazme, jadro nemá biomembránu.
3.Bunkové povrchy
Plazmatická membrána – okrem všeobecných funkcií uvoľňuje energiu z organických látok
Bunková stena – má iné chem. zloženie ako eukaryotická bunka
Bičíky – zabezpečujú pohyb, tvoria ich bielkoviny

E u k a r y o t i c k á bunka, vnútrobunkové štruktúry
Majú ju huby, rastliny a živočíchy (jednobunkové a mnohobunkové)

-má veľa membránových organel než prokaryotická bunka
-inú štruktúru jadra a chromozómov

Všeobecná štruktúra EB

1.CYTOPLAZMA (organely membránového charakteru)
Mitochondrie – tyčinkovité útvary, majú 2 biomembrány – vnútornú a vonkajšiu(obal), energetické centrum bunky
Endoplazmatické retikulum – systém pospájaných sploštených mechúrikov. Obsahuje enzýmy, ktoré katalyzujú chem. deje v bunke a ribozómy. Syntetické centrum bunky
Golgiho aparát – sústava sploštených mechúrikov, syntetické centrum bunky
Lyzozómy – mechúriky, obsahujú tráviace enzýmy – rozklad látok (živočíšna bunka)
Vakuola – mechúriky naplnené roztokom látok, zúčastňujú sa na metabolických dejoch (rastlinná bunka)
Plastidy – (chloroplasty)-sú na nich tylakoidy, viažu molekuly chlorofilu,prebieha v nich fotosyntéza.
(rastl. bunka)

2. JADRO (2 biomembrány, pórovitý jadrový obal)
Riadiace centrum bunky
Chromatín – DNA a bielkoviny (chromozómy)
Jadierko – v jadre, RNA a bielkoviny

3. BUNKOVÉ POVRCHY
Plazmatická membrána
Bunková stena – chem. základom bunkovej steny rastlín – celulóza, húb – chitín

4. CYTOSKELETNÁ SÚSTAVA (kostra bunky)
Mikrofilamenty – vlákenká, môžu sa skracovať a naťahovať, realizujú pohyb cytoplazmy a bunky.
Mikrotubuly – dlhé rúrky, pospájané molekuly bielkovín
Mikrotubuly a mikrofilamenty sú usporiadané do zväzkov, tvoria dynamickú kostru bunky. Riasinky a bičíky – organely pohybu, základom je zväzok mikrotubulov. Bičík je zakotvený v cytoplazme do bazálneho telieska.