Nižšie rastliny

Ríša: Rastliny (Plantae)
Podríša: Nižšie rastliny (Protobionta)
- autotrófne
- v tylakoidoch - chlorofyl a, b, c, d
- bez cievnych zväzkov
- jedno alebo mnohobunková stielka (thallus)

Oddelenia:
Červené riasy ((Rhodophyta) - chlorofyl a a d (červená vývojová vetva)
Chromofyty (Chromophyta) - chlorofyl a a c (hnedá vývojová vetva)
Červenoočká (Euglenophyta) a Zelené riasy (Chlorophyta) - chlorofyl a a b (zelená vývojová vetva)
Typy stielok
1. bičíkatý vývojový stupeň
- celulózová bunková stena
- pohyb - bičíky
- 2 pulzujúce vakuoly
- stigma - červená očná škvrna na chloroplaste, je svetlocitlivá
- napr. chlamydomonáda - vlhké pôdy a sladké vody
2. kokálny vývojový stupeň
- nepohyblivá bunka
- má bunkovú stenu
- bez pulzujúcich vakuol a stigmy
- napr. chlorela - v planktóne vo vode a pôde

3. vláknitý vývojový stupeň
- stielka má tvar rozkonáreného vlákna z 1 alebo viac radov a vrstiev buniek
- napr. drobnozrnko - na kôre stromov, skalách, múroch
- napr. kaderavka - v prúdiacej čistej vode na jar, prichytáva sa na dno
4. rúrkovitý vývojový stupeň
- má tvar veľkých vláken alebo guľovitý
- bez priečnych priehradiek
- viac jadier
- napr. rod žabí vlas - v mierne tečúcich vodách, prichytáva sa o podklad
5. pletivový vývojový stupeň
- súbor oddelených buniek s odlišnou funkciou
- na podklad sa prichytávajú RIZOIDMI, majú pabyľku (KAULOID) a z nej vyrastajú palístky (FYLOIDY)
- napr. chary - vysoké riasy
VÝVOJOVÁ VETVA - organizmy v poradí ako sa postupne vyvíjali
VÝVOJOVÝ STUPEŇ - skupina organizmov v paralélnych vývojových vetvách

Oddelenie: Červené riasy
- majú chlorofyl a, d, fykocyanín a fykoerytrín
- pri fotosyntéze sa tvorí látka odlišná od škrobu
- vláknité a pletivové stielky
- hlavne v moriach - červené farbivo vníma krátkovlnné žiarenie - hĺbky až do 200 m
- u nás - v sladkej vode - žabie semä
Oddelenie: Chromofyty
- chlorofyl a, c, fukoxantín (hnedé farbivo)
Trieda: Žltohnedé riasy (Chrysophyceae)
- bičíkatá, vláknitá, kokálna stielka
- špeciálny typ stielky - meňavkovitá - bez bunkovej steny, vytvára výbežky (panôžky) na pohyb a chytanie potravy
- tvoria fytoplanktón
Trieda: Rozsievky (Bacillariophyceae)
- kokálna stielka
- bunková stena obsahuje oxid kremičitý - tvorí schránku z dvoch častí, má štrbinu (rafé)
- ich odumreté schránky tvoria hnedé povlaky vo vode
Trieda: Hnedé riasy - chaluhy (Phaeophyceae)
- pletivová stielka
- žijú iba v mori
- chaluha bublinatá - Severné more

Oddelenie: Červenoočká a zelené riasy
- chlorofyl a, b
- pri fotosyntéze vytvárajú škrob
Trieda: Červenoočká (Euglenophyceae)
- sladká voda
- bičíkatá stielka
- napr. červenoočko štíhle - je na rozhraní medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou (fotosyntetizuje a pohybuje sa)
- v tmavom prostredí sa živí heterotrófne
- rozmnožuje sa pozdĺžnym delením
Trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae)
- napr. váľač gúľavý - tvorí kolónie jednobunkových rias
Trieda: Spájavky (Conjugatophyceae)
- jenobunkové až vláknité
- sladké vody
- pri rozmnožovaní dochádza ku konjugácii
Trieda: Chary (Charophyceae)
- napr. Chara. pletivová stielka

Oomycéty
- heterotrófne organizmy
- celulózová bunková stena
- zoospóry a gaméty majú stavbu bičíkov
- napr. plazmopara viničová - spôsobuje hnedé škvrny a biely povlak na listoch viniča
Oddelenie: Slizovky
- heterotrófne organizmy
- majú znaky rastlinnej a živočíšnej ríše
- stielka bez bunkovej steny s chitínom
- potrava - baktérie, spóry húb, kvasinky
- rezervná látka - glykogén
- patria sem: bunkové slizovky
vodné slizovky
pravé slizovky - saprofyty
nádorovky - parazity - nádorovka kapustová

RÍŠA: HUBY (FUNGI)

- v bunkovej stene je chitín
- bez plastidov
- heterotrófne organizmy
- zásobná látka: glykogén a olej
TELO: jedno alebo mnohobunkové vlákna - hýfy
- hubobé vlákno býva jednoduché a rozkonárené a utvára zhluk vláken - podhubie (mycélium)
-druhotným zrastením hubových vláken vznikajú nepravé pletivá - pseudoparenchým a plektenchým
Význam húb: saprofytické druhy, vytvárajú humus a obohacujú pôdu
Triedy húb:
Chytrídiomycéty (Chytridiomycetes)
Zygomycéty (Zygomycetes)
Endomycéty (Endomycetes)
Vreckaté huby (Ascomycetes)
Bazídiové huby (Bazidiomycetes)

Trieda: Chytridiomycetes
- staré druhy húb
- pohybujú sa pomocou jedného bičíka
- pri pohlavnom rozmnožovaní splývajú gaméty zhodné veľkosťou aj morfologicky - je to izogamia
- napr. rakovinovec zemiakový - trváce výtrusy sa dostanú do pôdy, kde prezimujú. Na jardochádza k meióze a vznikajú haploidné zoospóry a napadnú púčiky zemiakových hľúz. Na hľuze vzniká bradavkovitý útvar, v ňom vznikajú letné výtrusy. Vzniknú aj výtrusnice so zoospórami s 1 bičíkom. Rakovinovec spôsobuje rakovinu zemiakov. Výtrusy môžu prežiť v pôde až 10 rokov. Trieda: Zygomycéty
- majú rúrkovité a rozkonárené hýfy bez priehradok
- napr. pleseň hlavičkatá - žije saprofyticky na nesprávne uskladnených potravinách, vytvára belavé kožovité podhubie.
Z podhubia idú hubové vlákna (sporangiofory) na konci s výtrusnicou (sporangium) s výtrusmi, ktorými sa pleseň nepohlavne rozmnožuje. - pri pohlavnom rozmnožovaní vznikajú 2 kopulačné výbežky - pohlavne rozlíšené hýfy (+ a -). Rastú oproti sebe, v mieste dotyku sa ich steny rozpustia, plazma sa premieša a utvorí sa zygospóra.
Trieda: Endomycéty
- jednobunkové huby alebo vláknité priehradkové hýfy
- niektoré sa rozmnožujú pučaním - vytvorí sa hrbolček, útvar sa oddelí a vznikne nová bunka, inokedy zostáva spojený s materskou bunkou

Rad: kvasinky
- napr. kvasinka vínna - vyvoláva alkoholové kvasenie cukornatých štiav tým, že rozkladá jednoduché cukry na alkohol a oxid uhličitý
- napr. kvasinka pivná - s prímesou múky sa lisuje na droždie, obsahuje vitamín B
- používajú sa v potravinárstve (mliečne výrobky) a pri výrobe vitamínov

Rad: sneti
- ich podhubie žije v telách vyšších rastlín. Výtrusy vznikajú v semeníkoch a plody sú vyplnené čiernohnedou látkou.
- napr. sneť kukuričná - na steblách, listoch a v súkvetiach tvoria vačkovité nádory
- napr. prašná sneť ovsová, prašná sneť pšeničná, prašná sneť ječmeňová
- napr. mazľavka pšenicová - výtrusy sa pri mlátení dostávajú na zdravé zrná. Proti mazľavke sa používajú ortuťnaté zlúčeniny
Trieda: Vreckaté huby
Trieda: Bazídiové huby
- z výtrusov vyklíči prvotné podhubie. Bunky hobových vláken sa rozšíria, dotykové plochy sa rozpustia, cytoplazma a organely sa premiešajú, vzniká dvojjadrovosť, vyrastá druhotné podhubie. Koncové bunky zhrubnú. Vzniká: bazídium (výtrusonosná stopka) - bazídiové huby
vrecko (ascus) - vreckaté huby
- vytvorí sa hymenium a po meióze v bazídiu - bazídiospóry a vo vrecku - ascospóry. Vrecká sa otvárajú viečkom alebo štrbinou.

Zástupcovia vreckatých húb
- napr. penicillium notatum - výroba antibiotík - penicilín
- napr. kyjanička purpurová - podhubie je v semeníkoch tráv a obilnín, premieňa ich na rožkovitý útvar - námeľ. Obsahuje alkaloidy (jedovaté látky) - používa sa na výrobu liekov na zníženie krvácania a na úpravu krvného tlaku.
Zástupcovia bazídiových húb
- napr. hrdza trávna - parazit
- napr. drevokazné huby - trúdniky (na práchnivejúcich konároch) a podpňovka obyčajná ( na živých stromoch) - rozrušujú buničinu alebo lignín
- stavba bazídiovej huby: podhubie, hlúbik, pošva, prsteň, klobúk, rúcho (na spodnej strane klobúka, obsahuje výtrusy, je rúrkovité alebo lupeňovité)
- napr.

rody bedľa, pečiarka, rýdzik., plávka, hríb, kozák, masliak, hliva, kuriatko ...
-najjedovatejšie huby - muchotrávka zelená ( na rozdiel od pečiarky ovčej má pošvu), muchotrávka tigrovaná, hodvábnica veľká, vláknica, hríb satanský

LIŠAJNÍKY

- lišajník je symbiotický organizmus
- tvorí ho huba a zelená riasa alebo sinica
- huba poskytuje vodu a anorganické látky
- riasa poskytuje organické látky
- huba sa volá lichenizovaná huba
- stielku lišajníka tvoria pletivá hubových vláken, v nich sú bunky rias
- k podkladu sa prichytávajú príchytnými vláknami
- rozmnožujú sa nepohlavne alebo huba vytvára plodnice
Význam: priekopníci života na holých skalách, tvoria základ humusu, sú potravou bylinožravcov, sú citlivé na znečistenie
Zástupcovia: diskovka bublinatá, diskovník múrový, dutohlávka sobia, pľuzgierka islandská, zemepisník mapovitý.