AIDS

História: AIDS predstavuje chorobu, ktorej rozsah prekračuje doterajšie epidémie. Prvé prípady u dospelých osôb sa vyskytli v r.1981 v Los Angeles v Kalifornii, u detí r.1983. Prvé správy o výskyte záhadného ochorenia v USA, priniesli naše noviny na konci r.1981 a začiatkom roku 1982. Keďže sa príznaky choroby zjavovali u homosexuálov a heroínomanov (tak označovali v USA narkomanov, ktorí si pichali heroín) a väčšina chorých pochádzala z Haiti, odborníci označovali toto ochorenie krátky čas ako choroba H4. Lekári v Severnej Amerike aj Európe si začali všímať, že neustále rastie počet pacientov trpiacich novým a zvláštnym typom choroby. Títo ľudia nemali žiadnu obranyschopnosť organizmu proti choroboplodným baktériám. Nakoniec podľahli na dnes už liečiteľné infekčné choroby, ako napríklad zápal pľúc, chrípka. Podľa spôsobu šírenia aj podľa ďalších faktorov usúdili vedci a lekári, že túto novú chorobu spôsobuje mikroorganizmus - vírus. V roku 1983 objavil profesor Robert Gallo z USA a profesor Luc Montagner z Francúzska vírusy, o ktorých predpokladali, že by mohli spôsobovať AIDS. Francúzsky tím ho nazval LAV, v preklade vírus spojený s lymfade- nopatií. Americkí vedci nazvali chorobu HTLV III- v preklade ľudský limpotrofný vírus. Po nejakej dobe, keď dochádzalo k mnohým nedorozumeniam kvôli nejednotnému názvu a keď sa riešili spory, kto identifikoval vírus ako prvý, sa pomenoval ako HIV. HIv je skratka výrazu Human Immunodeficiency Virus – po anglicky, Syndrome d´Immuno-Déficience Acquise – po francúzsky, Sindrome de Immuno-Deficiencia Aquirida – po španielsky, Sindrom priobretennogo imunodeficita – po rusky.

Vedci sa domnievajú, že vírus HIV sa odchýlil od vírusu, ktorý sa našiel u skupiny afrických opíc pred 140 rokmi, AIDS však vtedy neodhalili, pretože jeho symptómy sa diagnostikovali ako iné infekčné choroby, napríklad syfilis a tuberkulóza. Kým sa tieto choroby nedostali v polovici 20. storočia pod kontrolu lekárov, nebolo jasné, že AIDS je samostatná choroba.

HIV: Vírus HIV je mimo ľudského tela veľmi citlivý, predovšetkým na bežné dezinfekčné prostriedky, peroxid vodíka.... Tieto prípravky ničia HIV bezpečne v priebehu 2 až 3 minút. HIV je vysoko citlivý vírus na teplo a sucho. Aj sterilizácia a pasterizácia ho ničí. Ohriatie tekutiny, ktorá obsahuje HIV, na 60°C počas 30 minút stačí na jeho likvidáciu.
Príznaky: Človek nakazený týmto vírusom sa stáva náchylný na rôzne choroby. Naviac sa prejavuje neobvykle vysoký výskyt nádorových ochorení (napríklad Kaposiho sarkóma, karcinóma jazyka...). Rozvoj jedného alebo viacerých takýchto ochorení väčšinou znamená začiatok AIDS. Pneumocystová pneumónia a Kaposiho sarkóm sú dve najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa u pacientov s AIDS. U mnohých ľudí, ktorý sú nakazený vírusom AIDS dôjde k celkovému chátraniu a vychudnutiu. Malé percento ľudí infikovaných HIV prežilo viac ako 10 rokov bez toho, aby došlo k rozvoju AIDS. Vírus HIV sa zaraďuje do čeľadí Retroviridae, rodu Lentivirus. Vírusová partikula s priemerom 110 mm je tvorená fosfolipidovým obalom a nukleoidom. Nukleoid obsahuje genóm HIV, 2 ribonukleové kyseliny (RNA). Okrem toho obsahuje aj niektoré enzýmy (napr. transkriptázu). Pre HIV je charakteristická schopnosť zabudovať svoju genetickú informáciu do genómu hostiteľskej bunky a vyvolať jej celoživotnú infekciu. Vírus HIV napadá predovšetkým bunky imunitného systému, hlavne T lymfocyty. HIV sa vyskytuje v dvoch typoch: HIV-1 a HIV-2, ktoré sa líšia zložením povrchových štruktúr, geografickým výskytom atď.
HIV a AIDS vo svete: V Európe, v Amerike a v Ázii sa vyskytuje prevažne vírus HIV1. Vírus HIV2 sa vyskytuje hlavne v oblastiach západného pobrežia Afriky. Odhaduje sa, že v niektorých afrických štátoch je až 20 % dospelej populácie HIV pozitívnej. V polovici r.1995 evidovala Svetová zdravotnícka organizácia takmer 1,2 milióna prípadov nakazenia AIDS a odhaduje sa, že na celom svete do roku 1999 zomrelo na túto chorobu 16,3 milióna ľudí a 34 miliónov ľudí bolo infikovaných vírusom HIV. Podľa posledných odhadov z roku 2000, na celom svete je nakazených okolo 6 miliónov ľudí AIDS a okolo 20-40 miliónov HIV. Dve tretiny infikovaných ľudí žije v rozvojových krajinách, väčšina z nich v strednej Afrike a južnej Ázii. V Afrike, Ázii a v južnej Amerike sa vírus rozširuje veľmi rýchlo. V západnej Európe a v USA je zaznamenávaný malý pokles novo infikovaných ľudí. V Nemecku je vírusom HIV nakazených asi 60 000 ľudí – 80% z toho sú muži a 20% ženy. Približne 700 detí pod 13 r. je infikovaných a z nich zhruba 130 ochorie na AIDS. Každý rok pribúda okolo 500 novo infikovaných ľudí. Vo svete sa denne zistí 14 000 nových prípadov HIV a z toho je viac ako 95% z rozvojových krajín - 2 000 sú deti pod 15 rokov, 12 000 sú ľudia vo veku 15-49 rokov.

Vývoj AIDS z HIV: Vývoj infekcie HIV prechádza niekoľkými štádiami. Od získania nákazy HIV do vzniku plne rozvinutého ochorenia AIDS uplynie v priemere 5 až 10 rokov, počas ktorých dochádza k postupnému zhoršovaniu imunitných funkcií sa menia i hlavné klinické príznaky. V priebehu prvých niekoľkých týždňov infekcie sa u človeka rozvinie akútne ochorenie, ktoré väčšinou odznie v priebehu 2-3 týždňov. V priebehu tohoto obdobia môžu byť prítomné rôzne príznaky, ako napríklad: únava, bolesť kĺbov a svalov, horúčka, bolesť hrdla, hnačka, váhový úbytok, atď. Po tomto štádiu môže byť infikovaný človek niekoľko rokov bez príznakov.

Zdroj HIV: Zdrojom tohto smrteľného vírusu HIV je človek. K prenosu HIV dochádza krvnou cestou, (napríklad: používaním ihiel do striekačiek, ktoré neboli sterilizované), pohlavným stykom, z matky na dieťa ... Infikovaná osoba je nákazlivá okamžite po vniknutí HIV do organizmu a nákazlivou ostáva do konca svojho života.
HIV v organizme: HIV napadá bunky obranného alebo imunitného systému, čoho dôsledkom je oslabenie imunity. Existujú dôkazy o tom, že tento proces môžu ovplyvniť i choroby. Ako AIDS sa označuje stav, pri ktorom telo v dôsledku pokročilého oslabenia imunity, nie je schopné brániť sa proti napr. zápalu pľúc. Pri objímaní, bozkávaní, kašli, používaní verejných WC, príborov, pohárov, prádla, zubnej kefky s HIV pozitívnymi ľuďmi sa nemožno nakaziť. Vírus HIV 1 je v epidémii AIDS najdôležitejším vírusom. Jeho genetický kód sa natoľko odlišuje od genetického kódu HIV 2, že sa nedá dokázať, že by vznikol len jeho mutáciou. Najpravdepodobnejšia hypotéza naznačuje, že niekedy v dávnej minulosti došlo k prenosu tohoto vírusu z opice na človeka. HIV 2 môže rovnako ako HIV 1 spôsobiť u človeka ochorenie AIDS. Keď vírus HIV vnikne do ľudského organizmu, napadá predovšetkým biele krvinky nazývané T-lymfocyty, ktoré majú význam pre obranyschopnosť človeka proti infekciám. HIV má na povrchu guľovité útvary, ktorých prostredníctvom vniká do T- lymfocytov, kde sa množia. Vírusom zmenené bunky potom nie sú schopné vykonávať svoju pôvodnú funkciu pri obrane organizmu a infikovaný človek sa potom neubráni ani bežnej infekcii. Infikovaná osoba prechádza niekoľkými štádiami HIV kým sa dostane do štádia AIDS. AIDS má 5 štádií:

1. štádium akútnej infekcie
2. štádium asymptomatického nosičstva,
3. štádium generalizovaného (všeobecného) spuchnutia miazgových uzlín,
4. štádium ARC (AIDS related complex),
5. štádium rozvinutého ochorenia – AIDS
1. štádium akútnej infekcie
Ak je človek infikovaný HIV, nastane obyčajne do 6 týždňov akútna infekcia. Toto štádium, označované ako žľazová horúčka, sa môže prejaviť napr: teplotou, celkovou únavou, bolesťami kĺbov a svalov, opuchnutím (najčastejšie) krčných miazgových uzlín, bolesťami v hrdle, niekedy aj zväčšením pečene a sleziny. Na koži niektorých ľudí sa zjavia nestále, prechodné vyrážky... Tieto príznaky väčšinou doznejú v priebehu týždňa a pacient býva bez problémov. U niektorých ľudí sa štádium akútnej infekcie vôbec nemusí klinicky prejaviť. Vírus ľudskej imunodeficiencie sa usídlil v organizme infikovaného človeka a ten na túto infekciu odpovie tvorbou protilátok proti HIV. Tieto protilátky sa dajú v krvi infikovaného jedinca zistiť laboratórnymi metódami. Infikovaný človek sa už v tejto fáze môže stať pre ďalších ľudí zdrojom HIV infekcie.

2. štádium asymptomatického nosičstva,
Vo včasnej fáze infekcie je väčšina pacientov bez akýchkoľvek príznakov ochorenia a cíti sa dobre. Z hľadiska klinických príznakov nemožno toto štádium diagnostikovať. Práve v tomto štádiu treba diagnostikovať chorobu. V tejto fáze sa dá úspešne diagnosticky zasiahnuť – spomaliť rozširovanie vírusu v organizme človeka a napádanie ďalších buniek jeho imunitného systému. Štádium generalizovaného spuchnutia uzlín. Po štádiu bezpríznakového nosičstva, ktoré - ak má pacient kvalitnú zdravotnú starostlivosť, môže trvať aj viac ako 10 rokov – prechádza do štádia generalizovaného spuchnutia uzlín – PLG (Persistent Generalised Lymphadenopathy).

3. štádium generalizovaného (všeobecného) spuchnutia miazgových uzlín
Najčastejšie sa zjavujú krčné uzliny, pod pazuchou, za ušnicami alebo aj v brušnej dutine. Asi u tretiny pacientov býva zväčšená aj slezina. Opuchnutie uzlín môže trvať viac ako 3 mesiace.

4. štádium ARC (AIDS related complex),
Je charakterizované priamym pôsobením HIV na organizmus. Klinické príznaky charakterizujúce toto štádium sú predovšetkým teploty trvajúce viac ako mesiac. Ďalší symptóm je strata telesnej hmotnosti o najmenej 10% v priebehu 3 mesiacov. Hnačka, ktorá trvá viac ako 1 mesiac, bez príčiny v diétnej chybe alebo pôsobenia infekčného, či parazitárneho činiteľa. Často sa zjavuje výrazná únava, ktorá redukuje fyzickú aktivitu a nevysvetliteľné nočné potenie. Môžu sa zjavovať aj príznaky zvýšenej podráždenosti, zmena osobnosti, poruchy pamäti, v niektorých prípadoch prejavy centrálneho nervového systému. V tejto fáze býva už postihnutý imunitný systém pacienta, niekedy sa ukazujú aj zmeny v krvnom obraze i v ďalších vyšetreniach.
5. štádium rozvinutého ochorenia – AIDS
Ochorenie na AIDS sa pravdepodobne neobjaví u každého pacienta. Niektoré štúdie ukazujú, že AIDS nastáva asi u 60% infikovaných ľudí v období do siedmeho roku. AIDS je charakterizovaný úplným zlyhaním obrannej schopnosti pacienta. Vírus zničí imunitný systém natoľko, že pacient ochorie na najrozličnejšie vírusové, bakteriálne, parazitárne, či plesňové choroby, ktoré pre HIV infikovaného pacienta môžu byť smrteľné. Hlavné klinické prejavy ochorenia AIDS sú dve: nádory a oportúnne infekcie. Najčastejším nádorom je Kaposiho sarkóm, menej častí je lymfóm, či šupinatý karcinóm v ústach alebo na sliznici konečníka. Najbežnejšia a najnebezpečnejšia z oportúnnych infekcií je zápal pľúc. Závažnou pľúcnou komplikáciou sú aj ďalšie zápaly, vyvolané najrozličnejšími baktériami (najmä TBC) a ostatnými infekčnými príčinami. Tráviace ústrojenstvo môže byť infikované rôznymi parazitmi, prvokmi, plesňami... Toto postihnutie pacienta sa prejaví ťažkými hnačkami, ktoré spôsobujú vychudnutie pacienta a jeho vnútorného prostredia. Pre ľudí nakazených HIV je nepríjemnou komplikáciou výskyt plesní – nielen na koži, ale aj na slizniciach, najmä v ústnej dutine. U pacientov s AIDS sú takéto komplikácie bežné, ako napr: od bolesti hlavy, straty pamäti, zmeny osobnosti až po pohybové poruchy a stratu vedomia. Postihnutie mozgu alebo nervov môže vyvolať priame pôsobenie vírusu alebo výskyt rôznych oportúnnych infekcií alebo nádorov. Bežnou komplikáciou najmä u homosexuálnych mužov je zápal sietnice vyvolaní cytomegalovírusom, ktorý môže spôsobiť až oslepnutie.

Diagnostika a liečba: Diagnostika HIV/AIDS sa opiera predovšetkým o špecifickú mikrobiologickou diagnostiku. Liečba, ktorou by bolo možné zvrátiť, či zastaviť ochorenie, doteraz neexistuje. Najznámejšími liekmi, ktoré sa používajú sú azidothymidin – AZT; zidovudin, dideoxyinozin (didanozín), dideoxycytidín (zalcitabin) a iné. Význam má aj transfúzia lymfocytov alebo transplantácia kostnej drene.

HIV a AIDS na Slovensko: V Slovenskej republike sa eviduje trvalý nárast prípadov nákazy HIV. K 31.12.1993 bolo na základe sérologickej diagnózy na území SR evidovaných celkove 27 prípadov infekcie spôsobenej vírusom HIV 1 (25 mužov a 2 ženy). Celkove sa k 31. decembru 1993 v SR evidovalo 42 prípadov infekcie vírusom HIV, z ktorých sa u 6 vyvinul AIDS. K 31.5.1994 sa v SR evidovalo 48 prípadov infekcie HIV, z toho 7 prípadov AIDS. V roku 1996 bolo zná-mych 66 prípadov infekcie, ku koncu druhej polovice roku 1998 sa tento počet zvýšil na 100.