Louis Pasteur
Rôzne názory rôznych učencov



Tým, že otec mikrobiológie Anton Van Leeuwenhock upozornil svojich súčasníkov na neviditeľný svet mikróbov rozpútali sa nové pozorovania a objavy, ktoré viedli k dohadom a vzniku živých organizmov. Staroveký názor obsahoval princíp toho, že bytosti vznikajú v prírode z neživej hmoty, že červy vznikajú z hnijúceho mäsa, rastliny zo zeme. Po objavení mikróbov sa znova vynorila pálčivá otázka. Potrebujú tieto organizmy rodičov, alebo vznikli z neživej hmoty? Pretože spory a hádanky o pôvode živých organizmov trvali ďalej, vypísala Francúzska akadémia vied cenu pre učenca, ktorý vyrieši tento problém. Nakoniec sa prihlásil geniálny učenec Louis Paseur. Jeho prednášky sa zúčastnili takme všetci vzdelanci z Paríža. Pasteur svojimi pokusmi dokázal, že mikróby sú prítomné všade. Vo vzduchu a na všetkých predmetoch, a tak sa dostávajú do rozličných tekutín a spôsobujú hnilobné procesy. Teda nie hnijúce látky plodia mikróby, ale mikróby spôsobujú hnitie. Týmto tvrdením Louis Pasteur definitívne porazil dohady iných učencov. Tento vedec sa narodil 27. 12. 1822 v rodine garbiara. Pôvodne bol chemik a až neskôr sa začal zaoberať biologickým otázkami. Pasteur sa s vášňou pripojil k rodine lovcov mikróbov. Na rozdiel od svojich predchodcov mal však aj inú vlastnosť – so zápalom bojoval za to, aby aj ostatní vedci prijali jeho názory. Francúzski výrobcovia alkoholu boli prví ktorí sa obrátili o radu k známemu učencovi, aby im pomohol odstrániť poruchy pri alkoholickom kvasení, kde okrem alkoholu vznikali často aj nežiadúce produkty. Pasteur pri pozorovaniach zistil, že kvasenie spôsobujú mikróby. Zistil však, že pri poruchách alkoholového kvasenia sa v tekutine objavujú nejaké odlišné, iné mikróby, ktoré sa pri normálnom kvasení nevyskytujú. Na základe týchto pozorovaní vypracoval metódy, ako zabrániť neželanému kvaseniu. Ďalší dôležitý objav, ktorý prakticky uplatnil bolo zistenie, že mikróby, ktoré spôsobujú nejaké choroby, je možné vypestovať za zvláštnych podmienok tak, že sa oslabí ich škodlivý účinok na človeka alebo zviera a môžu sa použiť na ochranné očkovania proti tejto chorobe. Takto sa mu podarilo ochranným očkovaním proti antraxu (sneť slezinná) zachrániť milióny pre francúzske hospodárstvo. Čo však Pasteurovi prinieslo nepominuteľnú slávu, bolo jeho víťazstvo nad besnotou, ktorá sa takmer vždy končila smrťou, bola v tých časoch nevyliečiteľná. Pochopil, že musí využiť inkubačnú dobu. Nakoniec našiel vhodnú látku a po pokusoch na psoch, tento experiment vyskúšal na dieťati, ktorému zachránil život. A tak týmito objavmi ovplyvnil myslenie svojich súčasníkov. Špekulujúcich učencov a filozofov ohromil dôkazmi o tom, že aj najmenšie živé bytosti vznikajú zo živých rodičov. Lekárov donútil opustiť všelijaké pochybné učenia o telesných šťavách a životných silách, postavil ich zoči voči nebezpečnému nevideteľnému nepriateľovi a ukázal im zbrane, ktoré majú použiť na bol s nimi. Uctievaný ako národný hrdina zomrel 28. 9. 1895 v blízkosti Paríža na následky druhej mozgovej mŕtvice.