2 Etologia

Je to súčasť zoopsychológie, alebo ekológie chovania, študuje životné prejavy a správanie živočíchov , ich inštinktov , zvykov a spôsobov života. Analyzuje formy vrodeného chovania a vplyv motivácie na výsledky učenia zvierat.
Samotný názov etológia sa skladá z 2 gréckych slov: etos + logos = správanie + veda.
Etológia sleduje štruktúru, sémantiku prvkov správania, ich ontogenetický aj fylogenetický vývoj.
Správanie závisí na výkonnosti nervového systému vrátane zmyslových orgánov aj na hormonálnej regulácii. Cieľom etológie je skúmať vrodené a naučené prejavy živočíchov a ich schopnosti adaptovať sa na najrôznejšie životné prostredie a úspešne reagovať na jeho zmeny. Okrem toho etológia skúma aj evolúciu prvkov správania a jeho biologický význam.
Pri najjednoduchších živočíchoch je podstatou správania taxa - napríklad pohyb v smere svetla, v smere prúdenia živín. Môžeme ju pozorovať už u baktérií. S vývojom zložitejšej nervovej sústavy sa objavujú inštinkty. Behom evolúcie sa inštinkty veľmi zdokonalili. Objavuje sa apetencia - aktívne vyhľadávanie podnetov. Hladná mačka vychádza na miesta, kde sa môžu vyskytovať živé myši. Ale to už predpokladá ďalší významný faktor, a tým je učenie. Ako by totiž ináč mačka vedela, kde sú myši. Zo zdokonaľovaním centrálnej nervovej sústavy je vplyv učenia stále silnejší. Odlíšiť potom inštinkty od naučeného správania nie je ľahké. Existujú dve teórie vysvetľujúce správanie :
·behaviorizmus - tvrdí, že všetko správanie je naučené a vyvolané podmieňovaním. Zvieratá sa podľa tejto teórii musia učiť všetky vzory správania metódou pokusu a omylu. (J.B. Watson a B.F Shinner)
·etológia - predpokladá, že väčšia časť toho čo zvieratá vedia je vrodené, a vykonávané inštinktívne. Extrémne možno povedať, že všetko nové správanie je výsledkom maturácie (zrenia) a imprintingu (vtláčania). (Konrad Lorenz, Nikolas Tinbergen a Karl von Frisch)
Existujú štyri gény, programujúce správanie :
·znakové stimuly, alebo spúšťače, sú signály, ktoré zvieraťu umožnia poznať vitálny prvok, alebo iného živého tvora, keď ho uvidí po prvý krát. Znakové stimuly môžeme ľahko objaviť v komunikácii, love a správaní vyvolanom strachom.
·motorické programy vyvolávajú prejavy iného druhu správania. Prvý motorický program bol skúmaný u husi divej (Anser anser), reakcia kotúľajúceho vajíčka. Keď hus uvidí vedľa svojho hniezda vajíčko, alebo niečo čo vyzerá ako vajíčko, natiahne krk, až na neho dosiahne zobákom, a potom jemne kotúľa vajíčko späť do hniezda. Takéto správanie je fixovaný vzor, a etológovia tvrdia že je vrodené.
·motivácia je ústrednou myšlienkou pre pochopenie správania. Motivácia je to, čo núti zviera robiť to, čo robí. Zviera motivujú pudy. Pud sebazáchovy motivuje lov, sexuálny pud motivuje párenie, agresia motivuje vyhnanie protivníka. Klasická etologická škola založená K. Lorenzom vysvetlila ako prvá správanie pomocou pudov a motivácie. Bez motivácie neexistuje žiadne správanie.
·učenie vrátane imprintingu
Za zakladateľov etológie sa pokladajú holandský zoopsychológ Icolas Timberger , rakúsky ornitológ Konrad Lorenz a nemecký fyziológ Karl von Frisch ( istý čas pôsobil aj v Čechách). Ich spoločné snaženie bolo v roku 1973 odmenené Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu.
3Držitelia NC a ich prínos pre etologiu

3.1 Karl von Frisch

Frisch sa v svojej práci zaoberal zmyslom pre farby a významom zmeny farby u rýb, ale od roku 1912 sa jeho hlavným celoživotným predmetom vedeckého záujmu stali včely medonosné. Nadviazal na predchádzajúcu prácu a zaoberal sa ich zmyslovým vnímaním : zrakom, čuchom, a neskôr schopnosťou orientovať sa pomocou polarizovaného ultrafialového svetla pre človeka neviditeľného. Najviac sa preslávil tým, že objavil, ako sa včely dorozumievajú.
Zistil, že včely lietavky, ktoré nájdu zdroj potravy, oznamujú po prílete do úľa ostatným robotniciam zvláštnymi pohybmi, takzvanými včelími tancami, jeho vzdialenosť, smer a výdatnosť. Kruhovým tancom na zvislo postavené plásty oznamujú, že zdroj potravy leží blízko, v okruhu 50 – 100 metrov. Tancom v tvare osmičky označujú potravu nachádzajúcu sa ďalej, a to až niekoľko kilometrov. Vzdialenosť určuje rýchlosť tanca, čím pomalší je, tým je zdroj ďalej. Smer, odchylka osy osmičky a od zvislice, ktorá zodpovedá uhlu, ktorí zviera slnko, s uhlom ako vrcholom uhlu a zdrojom potravy. Výdatnosť potravy naznačuje dĺžka trvania tanca. Pokiaľ slnko nesvieti, orientujú sa pomocou polarizovaného svetla.
Orientáciu jeho prác ukazuje najlepšie ich postupnosť:
Zmysel pre farby a tvary včiel 1914 –15
Čuch včiel a jeho význam počas kvitnutia 1919
Včelia reč – výskum psychológie živočíchov 1923
Výskum významu sluchu u hmyzu 1932
Chuť včiel 1934
Odpudzujúca látka v koži rýb a jej význam 1941
Včelie tance 1646
Polarizované svetlo ako orientačný faktor pri včeľom tanci 1949
Slnko, kompas včelieho života 1950
Tanec ako odkaz pri orientácii včiel 1967

Nobelova cena pre rok 1973 mu bola udelená za objavy týkajúce sa organizácie a vyvolaní individuálnych a spoločenských vzorcov chovaní. O cenu sa podelil s krajanom Lorenzom a Holanďanom Tinbergenom.