5.1.6 Teritoriálne správanie

Teritoriálne správanie je spojené s obhajovaním teritória pred príslušníkmi vlastného druhu. Živočíšne druhy žijú na rôzne veľkých územiach - teritóriách, hranice ktorých si značkujú (pachovo, akusticky a vizuálne) a bránia ako svoje vlastné územie. Umožňuje rozptyl jedincov alebo skupín živočíchov v biotope, čím sa znižuje počet vnútrodruhových konfliktov a súperenie o potravové zdroje.

Pri obrane teritória sa uplatňuje imponovanie a vlastná obrana teritória. Pri imponovaní dáva jedinec najavo svoju prevahu, napr. špecifickým spôsobom pohybu, nafukovaním lícnych a hrdelných vakov (aby tela pôsobilo mohutnejšie a väčšie a tým aj hrozivejšie), ako aj rôznymi výstražnými zvukovými prejavmi. Má významnú úlohu aj v sociálnom správaní pri vytváraní hierarchických vzťahov medzi živočíchmi.

Vlastná obrana teritória je prejavom vnútrodruhovej agresivity. V prirodzených podmienkach toto správanie takmer nikdy nevedie k poškodeniu alebo zabitiu protivníka, ale len k vynúteniu jeho podriadenosti. Môže sa prejaviť aj prenasledovaním a ústupom. Veľkosť a rozčlenenie teritórií a spôsoby ich využívania sú pri jednotlivých druhoch rozdielne. Sú v nich miesta na úkryt, chodníčky, miesta na konzumáciu potravy, na značkovanie teritória, váľanie sa v bahne a pod. Teritóriá síce môžu byť trvalé, ale častejšie sa vytvárajú len v období rozmnožovania a starostlivosti o potomstvo.

5.1.7 Hravé správanie

Hravé správanie zahŕňa prvky rôznych foriem pohybovej aktivity, lov koristi a jej konzumáciu, sexuálneho správania, bojových aktivít, imponovania a pod. Je formou učenia a precvičovania činností. Od prirodzeného správania, ktoré pri hre zvieratá predstierajú (imitujú), sa odlišuje zmenou poradia aktivít. Niektorí etológovia považujú hru iba za činnosť bez cieľa, ktorá prebieha väčšinou len v mladom veku. V živote mláďat má hra veľmi dôležitý význam z hľadiska upevňovania pozitívnej sociálnej väzby v skupine.

5.1.8 Sociálne správanie

Sociálne správanie sa týka rôznych prejavov a vzťahov v skupine dvoch alebo viacerých živočíchov toho istého druhu (vo výnimočných prípadoch aj viacerých druhov), medzi ktorými sú vytvorené sociálne (v určitom čase v roku aj sexuálne) vzťahy. Takéto zoskupenie živočíchov sa nazýva societa. Sociálne správanie sa netýka vzťahov, ktoré nemajú charakter sociálneho zväzku (parazitizmus, symbióza). Podľa spôsobu zoskupovania a charakteru vnútorných vzťahov živočíšne spoločenstvá rozdeľujeme na viaceré typy. Párové spoločenstvá tvoria materské a otcovské rodiny a rodiny obidvoch rodičov. Náhodné zoskupenie jedincov jedného alebo viacerých druhov, ktoré sa po krátkom čase rozíde, vyvoláva agregáciu (napr. motýle pri vodnom alebo potravovom zdroji). Anonymné živočíšne spoločenstvo môžu tvoriť živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom nepoznajú (vtáky, ryby) alebo v spojení prostredníctvom skupinových pachových stôp (sociálny hmyz - včely, mravce, termity alebo potkany).

Živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom poznajú, vytvárajú neanonymné individualizované spoločenstvá. V takomto spoločenstve je vytvorený systém sociálnej dominancie - hierarchický systém poradia živočíchov v sociálnej skupine (ľudoopice, vlky a iné psovité šelmy a niektoré mačkovité mäsožravce, napr. lev púšťový a pod.). V súvislosti s vytvorením hierarchických vzťahov a vytváraním sociálnej dominancie sa vyvinul aj celý rad foriem správania (stretávacie ceremoniály, ritualizované zdravenie, prejavy nadradenosti a podradenosti a pod.), ktoré zoslabujú intenzitu útekových a útočných tendencií členov skupiny a vytvárajú predpoklady na ich pozitívnu sociálnu väzbu.

5.1.9 Rozmnožovacie správanie

Rozmnožovacie správanie zahŕňa dva okruhy správania: pred svadobné (ruja, tokanie, ktoré končia párením) a materské - opatrovateľské správanie (inkubácia, gravidita, pôrod a výchova mláďat). Obdobia rozmnožovania jednotlivých druhov zvierat sú pomerne krátke. Rozmnožovacie cykly väčšiny druhov zvierat sú v súlade so zmenou ročných období. Najvýznamnejšie medzidruhové rozdiely v rozmnožovacom správaní sa prejavujú v počiatočných fázach obdobia rozmnožovania - v pred svadobnom správaní.

5.2 Biologické rytmy

Biologické rytmy sú tiež dôležité vrodené prejavy. Väčšina životných prejavov prebieha v cykloch. Ich trvanie je rôzne. Poznáme niekoľkoročné cykly narastania (gradácie) populačných stavov živočíchov, ročné cykly rozmnožovania stavovcov, mesačné ovulačné cykly niektorých cicavcov, niekoľko sekundové rytmy činnosti vnútorných telových orgánov a pod. Biologické rytmy sú riadené vnútorné (endogénne - hormonálne), ale sú koordinované a spresňované vonkajším (exogénnym) činiteľom - časovačom (striedanie svetla a tmy, zmena teploty, mesačné fázy a pod.).